ZVS ve vzpomínkách

Prajem pekný deň pani Hana.Ak Vám to neprekáže , tak tu fotografiu pošlite administrátorovi Ľudekovi, ten ju dá na naše stránky a bude nám pripomínať staré zašlé , ale pekné časy. Spomínate tam rok 1979, vtedy som ešte aj ja bol na útvare a je možné , že poznám Vašeho manžela. Chodil som na Vízo opravovať televízory a s Petrom a jeho kamarátmi som nie jeden krát vysedával v nejakom Chebskom podniku.
Takže vopred Vám ďakujem a prajem veľmi pekné prežitie / za pár / buducích sviatočných dni.

Po 25 rokoch som navštívil Cheb bolo my do plaču nenašiel som ani stopu po kasárňach ja som prebral funkciu po mjr. Mojžíšovi ZVP bol kpt, Plátenka velitel pluku mjr.Saidl a pplk Bleccha ešte fungoval najviac si vážim mjr, Pokorného bol kapacita výzbrojár a velký človek ja som odyšiel do školy do Lvova tam ma obvinili z vlastizradyv roku 1985 som opísal zjednotenie Nemecka a pád socializmu osobne náčelník HPS gen. Brabec my odtrhol výložky a z kpt sa stal voj zradca a západný špion každého Chebáka si vážim. A každému vojakovi vzdávam dodatočne hold .

čau mmam pocit jako bych si Tě pamatoval,černovlasý střední postavya brýle
pokud jsi to Ty tak mám asi i tvoji fotku jinak tě zdravím

som to zrejme ja nebol som v Chebe dlho myslel som si že si už nato nikto nespomenie dnes som mal nádherný deň . Po viac ako troch desaťročiach som počul osobne hlas Ivana Slovíka tak začalo moje dnešné ráno - Po obede som sa zhováral s mjr. Mojžíšom a o polnoci som natrafil na tvoju odpoveď to je úžasný deň.

A co ppl Pastor....byl jsem na Vizu do podzimu 85...pod Bolgacem

Ahoj Peťo, až teraz sa dozvedám, ako to s Tebou bolo. Zdravím

Myslím, že si Vás pamatuju i já. A myslím, že máme doma Vaši fotku jste na ní s mým manželem, který byl ZVP na Víze - r. 1979 - 1983.

Já na vízo k Bolgáčovi na podzim 85 přišel z péešky. Pástor byl tenkrát ještě major.

Ivko Slovík my priblížil toto stretnutie ktorého som sa žial nemohol zúčastniť.

Potešilo ma keď som na fotografiach z tohoto stretnutia videl mojich bývalích kolegov pána Mojžíša ,Plátenku,Hodinua ak sa nemýlim aj pána Blahunku.

Srdečne pozdravujem ele raz to snáď vyjde už teraz sa teším

Guzmický peterrytier@gmail.com

Nazdar chalani !

Toto povestné UPPDKV som raz a navždy prevzal do svojho slovníka , celý život som pracoval s ľudmi a každý môj podriadený pozná tento výraz aj keď nikdy nebol na vojne.

Dobrý den,
zdravím pana Šmakala. Jsem bývalý absa od chemiků a v r. 82/83 jsem byl pod npor. Čopákem.
Vzpomínám si, že pře ochodem do civilu jsem byl ve Vaší kanceláři spolu dalšími důstojníky (Pala, Dluhoš) a psal jsem Vám škodní a vyřazovací protokoly za ztracený a zničený materiál. Za každý protokol jsem dostal panáka. Ještě dnes bych nadýchal.
Přeji Vám v osobním životě hodně zdaru.
Martin Rulf

Martine, děkuji za osobní přání, taky Ti přeji úspěch v osobním životě a doufám, že se potkáme v Chebu, při odhalování památné tabule.
Šmakal

Jsou dny kdy svítá o neco dřív,
dny plné vlání tajemných par.
Je tisíc pátků ,nemnoho jar,
Však dnů, kdy svítá trochu dřív , těch je jen pár......
Týmito slovami piesne Ladislava Štajdla som končil príhovor k bývalým veliteľom, dôstojníkom ,poddôstojníkom, práporčíkom a civilným zamestnancom, pri stretnutí ich klubu penzistov, / klub útvaru 8522/ ktorého som sa zúčastnil. Bol to pre mňa a možno aj pre nich po tridsiatich dvoch rokoch jeden z tých málo dní , kdy svíta o neco dřív..... Samozrejme, že bývali vojaci z povolania po toľkých rokoch , už nevyžarovali takou energiou , ako som bol zvyknutý počas mojej základnej služby, ale v ich radostnom a milom pohľade, som nachádzal knihu ich života, v ktorej som si rád zalistoval. Bolo čo čítať. Veď ich príhody z toľko odslúžených rokov vo vojenskej rovnošate ,by mohli byť dobrým námetom pre filmových režisérov , alebo spisovateľov. Je len na škodu nás všetkých v tejto spoločnosti, že ich skúsenosti pri výchove mladej generácie, už nemali komu odovzdať. Dopustenie prerušenia tej vojenskej výchovnej reťaze , bude našu spoločnosť stáť v budúcnosti veľmi veľa obetí.... Bolo mi nesmiernou cťou takto sa stretnúť s bývalými vojakmi z povolania útvaru 8522 a touto cestou im ešte raz ďakujem, že my umožnili prežiť jeden deň v spoločných spomienkach na svoju vojenskú mladosť.
Po skončení tejto akcie som v spomienkach na zelené roky prežité v Chebe pokračoval .Zatvoril som oči a ocitol som sa v Chebe v rokoch 1977-79. večer o 21 hodine. Námestie plné ľudí, krčmy, reštaurácie plné vojakov, - mesto žilo plným životom. Ja som sa práve chystal vojsť do FORTUNY.
Otvorím oči a som v Chebe v roku 2011. večer o 21 hodine. FORTUNA od 20 hodiny zatvorená, krčiem niet a reštaurácie zývaju prázdnotou, v meste ticho, námestie skoro prázdne, len nejakých zopár mladých, možno aj neplnoletých ciganiek mi núka sexuálne služby. Je to bída... povedal som si a odišiel som smerom k bývalým kasárňam , kde som sa pokochal nad jediným pozostatkom po starej dobe a to plotom , ktorý oddeľoval naše kasárne a nemocnicu. Nikdy som si pred tými tridsiatimi rokmi ani nepomyslel , že plot , ktorý vždy a všade v živote niečo rozdeľuje, v Chebe bude spájať minulosť so súčasnosťou. No čo už , taký je život povedal som si a odišiel som sa vyspať na hoteľ, lebo ráno treba s plným nasadením / ale nie tým vojenským/ sa zapojiť do víru reálneho života.

Ahoj Ivan, aj ja som sa vďaka Tebe a Leoša, ktorý založil tieto stránky, vrátil o niekoľko desiatok rokov dozadu a stretnúť sa s ľudmi,ktorí sú už dlhé roky v dochodku. Bol to skutočne pekný deň a čas strašne rýchlo utiekol. Dúfam, že to nebolo posledné stretnutie a že pri odhaľovaní pamatnej tabule, bude zase Cheb plný bývalých vojakov, ktorí budú spomínať na roky strávené na vojne.
Ozvalo sa pár bývalých tankistov, ktorí sa chystajú prísť. Ešte raz dík Tebe, Leošovi a pplk. Molžíšovi. Maj sa krásne Luboš

Ahoj Ľuboš. V tom terajšiom unáhlenom živote, je veľmi dobré , keď sa nám podarí stretnúť sa s niekým, alebo s niečím , čo nám pripomenie naše krásne roky mladosti, a o to viac ,keď ti to stretnutie pripomína aj tú krajšiu časť svojho života. Napríklad mne 2 roky a tebe 7 rokov prežité vo vojenskej rovnošate. Ani ja som z tohoto stretnutia neskrýval radosť , dokonca pri príhovore sa k bývalým vojakom z povolania našeho útvaru 8522, som sa musel veľmi tvrdo ovládať , aby sa ten môj príhovor dal aspon ako tak rozumieť , nakoľko mi celá tá stretávková atmosféra riadne zvierala hrdlo. Som veľmi rád ,že si sa aj ty toho zúčastníl, aspon som ťa osobne spoznal, škoda len, že sme sa bližšie nezoznámili počas mojej vojenskej služby, hoci sme spolu jeden pri druhom trávili veĺmi veĺa ,či už na útvare, v armaďáku , alebo v Poľsku. Z rozprávania iných a aj z mojho pohľadu si tiež patríl k tým nadriadeným , ktorých si vojaci zákl. služby a aj kolegovia vždy vážili a aj budú vážiť.
Už sa osobne teším na tú veľkú stretávku bývalých vojakov , ktorá sa uskutoční pri odhalení tej pamätnej tabule nášho útvaru 8522, kde si opäť s radosťou pospomíname na naśe vojenské roky.
Maj sa pekne a napíš nejakú príhodu, radi si ju prečítamé.

To vyvedenie v Polsku v. r.1979,bolo pre mňa najkrajší výlet , aky som kedy zažil. Ešte aj toho roku pri stretnutí s ppluk. Mojžišom , som sa mu poďakoval, že ma tam vtedy pustil. Odchádzali sme týždeň dopredu, ako zabezpečovacia skupina , jeden UAZ a dve vetriesky. Ja som bol pre to Poľsko oficiálne zaradený , ako tlmočník. Už si nepamätám , kto všetko v tej zabezpečovacej skupine bol , ale na Interhotel Biháriho , ktorý bol v tej istej V3-eske ako ja ,nikdy nezabudnem. Počas cesty do toho Poľska / Gorzowa /sme sa stratili , ale nakoniec sme niekedy nad ránom tam dorazili a asi za necelú hodinu dorazil aj stratený UAZ a druha V3S-ka. To bolo radosti. Za týždeň k nám dorazil celý pluk a z politickej skupiny tam bol por. Tyrolér. Ja som jeden a pol týždňa spával s dôstojníkmi , ale potom sa mi podarilo presvedčiť por. Tyrorela, že budem spávať v tábore pri mužstve. Pohyboval som sa medzi kuchyňou a mestom, naším provianťákom a Poľským. Kšeftovali sme s paradajkovým pretlakom a za to sme od Poliakov dostávali bedne s 96% liehom / Spyritusom / Raz večer som premietal Poľským dôstojníkom na 16 mm premietačke nejaké Vincíkové kreslené Disneovky a potom som sa s nimi tak narezal, že pri spievaní Poľskej hymny som spadol na žeravý bufík čo vykuroval stan a spáli som si celú ruku. Poľský velitel / volal sa Kozák ( dodnes mám od neho poľský diplom, vraj za hrabrosť , alebo také niečo ) mi chcel pomôcť a zdvihnúť ma zo zeme, ale i on spadol na ten bufík a tiež si veľmi popálil dlaň. Ja som do rána spal na ošetrovni , kde mi to ošetrili ,ale ráno po vytriezvení som zažíval ukrutné bolesti. Najväčšia sranda bola , keď sme sa asi o 2 dni stretli s Poľským veliteľom , tak sme sa podali ruky ,tie zafačované obväzom. Niečo sa mi marí, že práve o tankánoch tí Poliaci vraveli uznanlivo , lebo my sme tam mali modernejšie tanky , ako oni a mám taký dojem , že tam boli aj nejaké streľby , v ktorých sme boli lepší ,ako Poliaci a dokonca lepší ako Rusi, ktorí sa tam tiež motali. To si možno ty Luboš budeš lepšie pamätať .My sme ako zabezpečovacia skupina odchádzali asi 3 dni po odchode pluku domov a do Chebu sme prišli aj tak prv, nakoľko vtedy v celej Európe napadlo nenormálne veľa snehu a Vás v tom Poľsku tým snehom zavialo. Trčali ste v Poľsku zaviatý vo vlaku asi 3 ,alebo 4 dni a pomáhali ste Poľskému štátu čistiť ich koľaje. Ja od toho Poľského Spyritusu som si úplne spálil hlasivky a nemohol som vôbec rozprávať. Mojžiš mi hneď podpísal opušták , vraj aby som sa vyliečil.
Takže milý Ľuboši , istotne sme sa v tom Poľsku stretli, lebo som chodil aj s tánkánmi po meste, aj po nejakých múzeách , aj do divadla, alebo kina , tam sme taktiež chodili. Z toho Poľska je kopec spomienok a posnažím sa pri zimných večeroch tu napísať ešte pár príhod. Ty teraz kde pôsobiš? Prajem hodne zdaru tebe i tvojej rodine.

K tomu Polsku . V archive Vaše fotky sa dve fotografie z toho zimného vyvedenia, bolo ich omnoho viac, ale ja ich nemôžem nájsť.

Pozdravujem p. Šmakal. Vy ste boli v r. 1979 niekedy koncom januára na zimnom vyvedení v Polsku ? Mesto Gorzow Wielkopolski ?

Ano, bol som tam ako velitel tankovej roty a pri čítaní Tvojich spomienok si myslím, že aj naše cesty sa niekde preťali, takže zdravím a tykaj mi. Šmakal

velitel ladislav petrovič
velitel 1. čety luboš šmakal
slúžil som na zlatom vrchu ostali krásne spomienky
potešily ma fotografie kto má foto z tankového praporu cheb dajte ich na stránku.
zdravím doupovské hory ...