ZVS ve vzpomínkách

Ahoj Ľuboš. V tom terajšiom unáhlenom živote, je veľmi dobré , keď sa nám podarí stretnúť sa s niekým, alebo s niečím , čo nám pripomenie naše krásne roky mladosti, a o to viac ,keď ti to stretnutie pripomína aj tú krajšiu časť svojho života. Napríklad mne 2 roky a tebe 7 rokov prežité vo vojenskej rovnošate. Ani ja som z tohoto stretnutia neskrýval radosť , dokonca pri príhovore sa k bývalým vojakom z povolania našeho útvaru 8522, som sa musel veľmi tvrdo ovládať , aby sa ten môj príhovor dal aspon ako tak rozumieť , nakoľko mi celá tá stretávková atmosféra riadne zvierala hrdlo. Som veľmi rád ,že si sa aj ty toho zúčastníl, aspon som ťa osobne spoznal, škoda len, že sme sa bližšie nezoznámili počas mojej vojenskej služby, hoci sme spolu jeden pri druhom trávili veĺmi veĺa ,či už na útvare, v armaďáku , alebo v Poľsku. Z rozprávania iných a aj z mojho pohľadu si tiež patríl k tým nadriadeným , ktorých si vojaci zákl. služby a aj kolegovia vždy vážili a aj budú vážiť.
Už sa osobne teším na tú veľkú stretávku bývalých vojakov , ktorá sa uskutoční pri odhalení tej pamätnej tabule nášho útvaru 8522, kde si opäť s radosťou pospomíname na naśe vojenské roky.
Maj sa pekne a napíš nejakú príhodu, radi si ju prečítamé.

To vyvedenie v Polsku v. r.1979,bolo pre mňa najkrajší výlet , aky som kedy zažil. Ešte aj toho roku pri stretnutí s ppluk. Mojžišom , som sa mu poďakoval, že ma tam vtedy pustil. Odchádzali sme týždeň dopredu, ako zabezpečovacia skupina , jeden UAZ a dve vetriesky. Ja som bol pre to Poľsko oficiálne zaradený , ako tlmočník. Už si nepamätám , kto všetko v tej zabezpečovacej skupine bol , ale na Interhotel Biháriho , ktorý bol v tej istej V3-eske ako ja ,nikdy nezabudnem. Počas cesty do toho Poľska / Gorzowa /sme sa stratili , ale nakoniec sme niekedy nad ránom tam dorazili a asi za necelú hodinu dorazil aj stratený UAZ a druha V3S-ka. To bolo radosti. Za týždeň k nám dorazil celý pluk a z politickej skupiny tam bol por. Tyrolér. Ja som jeden a pol týždňa spával s dôstojníkmi , ale potom sa mi podarilo presvedčiť por. Tyrorela, že budem spávať v tábore pri mužstve. Pohyboval som sa medzi kuchyňou a mestom, naším provianťákom a Poľským. Kšeftovali sme s paradajkovým pretlakom a za to sme od Poliakov dostávali bedne s 96% liehom / Spyritusom / Raz večer som premietal Poľským dôstojníkom na 16 mm premietačke nejaké Vincíkové kreslené Disneovky a potom som sa s nimi tak narezal, že pri spievaní Poľskej hymny som spadol na žeravý bufík čo vykuroval stan a spáli som si celú ruku. Poľský velitel / volal sa Kozák ( dodnes mám od neho poľský diplom, vraj za hrabrosť , alebo také niečo ) mi chcel pomôcť a zdvihnúť ma zo zeme, ale i on spadol na ten bufík a tiež si veľmi popálil dlaň. Ja som do rána spal na ošetrovni , kde mi to ošetrili ,ale ráno po vytriezvení som zažíval ukrutné bolesti. Najväčšia sranda bola , keď sme sa asi o 2 dni stretli s Poľským veliteľom , tak sme sa podali ruky ,tie zafačované obväzom. Niečo sa mi marí, že práve o tankánoch tí Poliaci vraveli uznanlivo , lebo my sme tam mali modernejšie tanky , ako oni a mám taký dojem , že tam boli aj nejaké streľby , v ktorých sme boli lepší ,ako Poliaci a dokonca lepší ako Rusi, ktorí sa tam tiež motali. To si možno ty Luboš budeš lepšie pamätať .My sme ako zabezpečovacia skupina odchádzali asi 3 dni po odchode pluku domov a do Chebu sme prišli aj tak prv, nakoľko vtedy v celej Európe napadlo nenormálne veľa snehu a Vás v tom Poľsku tým snehom zavialo. Trčali ste v Poľsku zaviatý vo vlaku asi 3 ,alebo 4 dni a pomáhali ste Poľskému štátu čistiť ich koľaje. Ja od toho Poľského Spyritusu som si úplne spálil hlasivky a nemohol som vôbec rozprávať. Mojžiš mi hneď podpísal opušták , vraj aby som sa vyliečil.
Takže milý Ľuboši , istotne sme sa v tom Poľsku stretli, lebo som chodil aj s tánkánmi po meste, aj po nejakých múzeách , aj do divadla, alebo kina , tam sme taktiež chodili. Z toho Poľska je kopec spomienok a posnažím sa pri zimných večeroch tu napísať ešte pár príhod. Ty teraz kde pôsobiš? Prajem hodne zdaru tebe i tvojej rodine.

K tomu Polsku . V archive Vaše fotky sa dve fotografie z toho zimného vyvedenia, bolo ich omnoho viac, ale ja ich nemôžem nájsť.

Pozdravujem p. Šmakal. Vy ste boli v r. 1979 niekedy koncom januára na zimnom vyvedení v Polsku ? Mesto Gorzow Wielkopolski ?

Ano, bol som tam ako velitel tankovej roty a pri čítaní Tvojich spomienok si myslím, že aj naše cesty sa niekde preťali, takže zdravím a tykaj mi. Šmakal

velitel ladislav petrovič
velitel 1. čety luboš šmakal
slúžil som na zlatom vrchu ostali krásne spomienky
potešily ma fotografie kto má foto z tankového praporu cheb dajte ich na stránku.
zdravím doupovské hory ...

čau taky jsem tam sloužil Šmakal povýšili na Kapitána abyl velitelem praporu,

Velitel 1.roty

Byl jsem velitel roty, byli ste docela dobrá parta, nevím už jestli jsme byli spolu v Polsku, ale docela rád na Vás vzpomenu.

Ahoj Radek. Som sa konečne dočkal , že sa ozval na tieto stránky niekto ,kto sa taktiež prelínal v mojom časovom pôsobení na našom útvare. Tie mená čo spomínaš, si dobre pamätám - Blechu,Košáka,Kabáta ,ale na Leflera si nemôžem spomenúť. Taktiež si nemôžem spomenút na meno jedného majora / možno v tvojej pamäti sa objaví /, ktorý dával po absolvovaní vodičského kurzu na útvare pečiatku do vodičského preukazu. Mal syna ,ktorý bol ženatý v Mariankach. Keď si bol na tretiom prápore, nemal si náhodou vykoňáka s východu Slovenska ? Ja som tretí prápor poznal celkom dobre , často som spával v sieni tradíc / spojená s knihovňou/ a cez tie naše dvere z ulice do sienie tradíc ,som púšťal miestné seksuchtivé krásky na útvar./ v budúcnu napíšem tu o tom pár riadkov / . Ty si ma musíš pamätať , ak si chodil do nášho útvarového kina - taktiež ja som sa motal všade , mal som na starosti aj rozhlas , ktorý v tom čase vyhrával po celom útvare, no a samozrejme som večne blúdil po kuchyniach , hornej a aj dolnej. V ktorej kuchyni si sa stravoval ?

Ahoj Ivane, ten major se jmenoval Matulík a měl takovou divnou povahu. Dokud byl střízliv, celkem se to dalo.Ale pokuď začal s Blechou chlastat, což bylo velice často, byl strašně nepříjemnej, hnusnej a agresivní. Byla to vždycky sranda když zapařili, většinou se s Blechou pohádali, začali si vykat, oslovovat soudruhu majore a soudruhu podplukovníku. A pak začal Blecha velet a dusit svého kamaráda např."Soudruhu majore, doneste mi okamžitě ukázat zpracovaný úkol ten a ten" .Mlátili dveřima, do stolu, hráli si na válku. Jo a to razítko měl v trezoru a od trezoru jsem měl občas klíče,nebudu to rozpitvávat, ale kamárádi měli řidičák orazítkovanej od shora až dolů. Tebe si podle fotek vybavuji, když jsem narazil na tyto stránky, prohlížel jsem fotky a poznal jsem na Tě na nich. Krásná je třeba ta s Bihárim a jeho ženou.Jinak jseme si žili své žívoty a proto jsem se blíž neseznámili. Ja jsem spával v budově Technické skupiny pod autoparkem, postel jsem měl pak přidělenou na topce, kde jsem spával pouze po průserech. V jedné kancelářivedle učebny, kde se provádělo školení řidičů byl kancl s postelí a opravdickejma peřinama. Pouze to chtělo vstát dřív,než přijdou gumy do práce, což se po některých večírcích nepovedlo a hrozný Blechův řev byl slyšet po celých kasárnách. Jeho oblíbené rčení při průserech bylo "Máte deset!", což se ale nikdy neuskutečnilo, protože mne potřeboval.No a tys vegetil zase kolem kinosálu a Síně tradic.
Co se týče kuchyní, měl jsem raději spodní, měl jsem tam kamoše Jardu Šrámka, posléze jsem pronikl i do horní kuchyně, takže co se týká jídla, měl jsem se nadstandatně, byli i biftečky, tataráčky atd. Ty jsi na jedné fotce s kuchařem z horní jídelny, je v bílém a má černé vlasy. Jak se jmenoval? Jinak kuchaři byli trošku namyšlená šlechta, pokud z Tebe nic nekoukalo, měls smůlu. Je zajímavé, že i já jsem opravoval televize, ale jen osazensvu technické skupiny. Jinak jsem stavěl barevné hudby s KT505 a buzením pomocí trafa z rozhlasu po drátě jak na běžícím pásu.Žárovky jsem měl ze skladu RTZ, který byl v přízemí .
Taky jsem rád, že si mohu pokecat se spolubojovníkem, který žil podobným způsobem. I když jsem si říkal, že na vojnu si v civilu nikdy nevzpomenu, protože to byly prodrbané dva roky, je to přece jenom určitý fenomén. Naučil nás nějakým způsobem se prosadit a rozhodně to nemuseli být svaly.
Měj se moc pěkně,určitě se zase ozvu,Radek Vostrčil,Brno

Sloužil jsem v Chebu na autorotě později přejmnovanou na RTZv 64= 66
Tehdy byl kap Matulík naším velitelem roty a zástupce byl npr. Košák. Už v té době kap Matulík dost pil ale byl to férovej chlap, nikdy nás zbytečně nebuzeroval a vždycky se nás zastal měl to na štábu dost polepené k vúli jeho pití a politickým názorům

vzpomina si nekdo na zeny z pradelny r.1982-83 -84 cheb

Ja si matne spomínam , ale na roky 78-79.Bola tam jedna rozvedená , čiernovlasa , na meno si už nespomínam.

Ahoj Radek. Fotografiu s viacerými kuchármi som vyslal na stránky specku, takže mala by sa čo v najblišiom čase tu objaviť. Predstav si , že to meno Matulik mi dnes začalo niečo vravieť ,ale nie v súvislosti so mnou. Nemal on trochu špicatý nos ? Tak sa mi zdá , že postava a tvár mjr. Matulika sa mi začina celkom dobre vybavovať. Ten major ,čo mne obuchal vodičák mal v tom čase osobné auto ,ktorým ma vozil k sebe domov a do syna do Františkovych Lazni. Skús si spomenúť ešte na nejaké mená majorov,ktorí mohli take niečo urobiť. Ďakujem a pozdravujem Ivan.

zdravíčko pánové, je tu někdo z 1msr ročníku 1982-83
pod sloužící pod npr.Pastorem a velitelem praporu kpt.Šmardou?...byli jsme rota sebevrahů...Luděk Zlín

Kapitán Šmarda, díky za připomenutí, nemohl jsem si vzpomenout na jeho jméno.

Za mňa bolo podobne meno kpt. Šmerda .On bol niekde na treťom prápore zástupca alebo také niečo.Bol som pár krat aj u neho doma ,opravovať televízor. Nejde náhodou o to isté meno ?

Teď jsem trochu na pochybách, ale řekl bych, že správné jméno bude Šmerda. Třeba se ještě někdo ozve a rozsoudí to.

Ja si tiež myslím,že to správne meno je kpt. Šmerda. Bol to celkom normálny človek,aspon z môjho pohľadu. To nasvedčuje tomu ,čo napisal Janko Sobota o tom majorovi Gajdošovi.V rokoch mojho pôsobenia na útvare ./ 1977-79/ bol veliteľ I.práporu kpt ,neskôr mjr. Gajdoš.ktorého prevelili k rakeťákom a veliteľom I. praporu sa stal kpt. Šmerda.Myslim si ,že tento človek bol ďaleko normaľnejší veliteľ ,ako Gajdoš.
Podľa toho čo si ty pametáš Xawer,tak z ošetrovne sa asi podarilo odisť kpt.Novotnému a jeho nástupca bol nadporučík Cajhan. Snom kpt. Novotného bolo odísť do Plzenskej nemocnice.