ZVS ve vzpomínkách

Ahoj Luboši a Ivane. Na ztrátu granátů u bigošů si pamatuju opravdu se na ztrátu přišlo po delší době a dělali kontrolu i na našem praporu.Případ s tou pistolí si pamatuji dobře. Stal se na velikonoce kdy výkonný 2.tr. jel domu a pistoli si vzal domu asi ukázat.V úterý po velikonocích jsem si ráno šel na pluk pro pro papíry do civilu .A pod praporem jsem potkal eskortu jak ho vedla do kasáren.Ani nevím kolik dostal. Ahoj Mirek.

Ja si dnes specku presne nespomínam, ale matne si vybavujem tých civilných zamestnancov,ktorí na VSB za mojej éry pracovali.Najzaujimavejší bol pán ,asi okolo 50 rokov a chodil s takou veľkou brašnou.Ta brašna obsahovala všetko. Podľa mńa to bola pojazdná dieľňa,veľkosklad potravin a aj malý alkoholický výčap.Toho pána s tou brašňou si stretol všade,na útvare,na statku a dokonca i v meste.Ráno sedával v tej elektrodielni a okolo desiatej hodiny som ho stretával v niektorej z kuchyň.Bol celkom do pohody.Ja som mu nosil z Oravy elektrónky do televízorov a za to som od neho vymámil historický gramofón.Potom si pametám,pána asi okolo štyridsiatky a ten bol asi šéfom VSB,s tým som sa nejak nestretával,ale pomáhal nám asi týždeň pri výmene premietacích strojov v kine.Vďaka Alešovým známostiam a známostiam mojho najvyšieho šefa ,kpt. Plátenku sa nám podarilo zohnať na útvar xeonové premietačky a nahradili sa tak staré uhlíkové stroje. Ten pán nám rozprával,že on tiež ako vojak premietal v Chebe filmy,našiel si tam dievča a oženil sa.Tak sa usadil v Chebe a jeho túzba bola vrátiť sa na útvar kde bol vojakom.To sa mu podarilo tým,že sa zamestnal na VSB.Potom tam pracovali nejaké 2 alebo 3 ženy,s ktorými som sa nikdy nejak blišie nezoznámil.Kto si ešte niečo spomenie na VSB,nech to napíše,rád si oźivým steré spomienky.

v ktorom roku si tam bol? rok 1985 1987 hlaste sa

pametam si na toho pana bol to elektrikar volal sa p.marutka a ten jeho sef p.Hajek.načelnik spravy budou bol major Bareš. Na VSB som bol okrem prijmača celu vojnu 87-89.tiež som mal taku brašnu bolo v nej všetko .ozvite sa niekto som z Velkeho Krtiša

To meno Marutka mi čosi hovorí , tak sa mi zdá , že asi sa tak volal, ale ten p. Hájek, na to priezvisko si spomýnam. To je ten pán, čo nám pomáhal montovať tie xenonové premietačky. K tým premietačkam muselo byť urobené kvalitnejšie odsávanie , tak sme prerábali aj to . Vtedy sme na povale kinosály objavili starý nemecký celuojdový film ,na ktorom boli ukážky nácviku vojenských brancov pre SS. Aleš Vincík si ho zobral do svojho archívu.

Pan Marutka? Byl to ten starší pán ve vojenských montérkách s brašnou přes rameno, co se nepozorovaně pohyboval po celých kasárnách?
On v té své brašně dokázal přinést nezměrné množství materiálu, no a taky odnést. Ale to patřilo k tomu. Vždyť piva a kořalky, dokázal během pracovní doby přinést, kolik jsme si jen přáli.

Prajem pekné a pohodové dni Vladimír. To stretko bývalých Chebských vojakov z povolania je vlastné odozva toho slávnostného odkrytia tej pamätnej tabule , ktorá sa mala uskutočniť v tom mesiaci október / řijen/ Vysvetliť všetko podrobne nie je možné ,nakoľko by to tu zapratalo minimálne dve stránky , pokúsim sa to opísať čo najkratšie, dúfam, že to pochopíš. Vlani v mesiaci máj keď som po 32.rokoch navštívil Cheb, tak som sa s ppluk. Mojžišom dohodol, že sa pokúsime o zrealizovanie odhalenia pamätnej tabule nášho útvaru 8522. Dohodli sme sa, že on si to ako zástupca spolku bývalých vojakov z povolania zoberie na starosť cez ministerstvo armády a mestskú radnicu a ja spracujem majiteľa komplexu obchodného centra pána Třešňáka. Všetko sa to rozbehlo a vyzeralo to tak , že sa to odkrytie uskutoční niekedy v mesiaci september/ záři/. Pôvodne sme to odkrytie s Mojžišom plánovali len z bývalými vojakmi z povolania , ktorí žijú v Chebe a aj za mojej účasti, ale keď som sa o tom odhalení tej tabule zmienil v nejakom mojom článku na týchto stránkach, tak sa toho chytil , dnes už nebohý tankán Jirka Danyluk a Ľudek , správca týchto stránok, ktorí navrhli, aby sme tu stretávku rozbehli na týchto stránkach a do Chebu prídu aj bývalí vojaci záklaďáci. Po konzultácii s ppluk. Mojžišom sme to odsúhlasili a tak to celé vzniklo. Termín odkrytia v mesiaci záři sa nepodaril , dôvody nezdaru nebudem radšej opisovať a tak sa to posunulo na koniec mesiaca řijen. Radnica odsúhlasila nápis, ktorý bude napísaný na tabuli, Třešňák dovolil umiestnenie tej tabule na budove a odsúhlasil sa aj dátum slávnostného odkrytia tabule a to 28.10.2011. Ppluk. Mojžiš pripravil všetko po tej organizačnej stránke ,pozháňal dostupných bývalých veliteľov i občianskych pracovníkov a ja som mal ten termín zverejniť na týchto stránkach. Len....... v poslednej chvíli sa to zastavilo , nakoľko výroba tabule sa zadala inému architektovi / dôvody radšej tiež nebudem písať /, ktorý to časovo do toho 28.10. nestíhal. Lenže stretnutie toho spolku bývalých vojakov z povolania a občianskych pracovníkov už bolo schválené aj cez Prahu , tak to sa už muselo uskutočniť , ako plánovaná akcia ministerstva armády , aby si zakrúžkovali splnenie bodu - starostlivosť o bývalých vojakov z povolania a občianských pracovníkov

Toto stretnutie sa uskutočnilo 1.11.2011.neďaleko Chebu a keďže som bol spoluautorom celej tejto takpovediac nedotiahnutej akcie , tak som bol na toto stretnutie samozrejme pozvaný. Na stretko som si pozval len p. Ľudeka , správcu týchto stránok, vďaka ktorému som sa opäť vrátil do spomienok na vojenskú mladosť. Som veľmi hrdý, na to ,že som bol jedným z vojakov útvaru 8522 a urobím všetko preto, aby náš útvar mal pamätnú tabuľu, ktorá bude budúcim generáciám pripomínať, že tie kasárne , ktoré boli postavené za Márie Terézie boli súčasťou dejín viacerých generácií. Akcia dopadla veľmi dobre , písal som o tom článok , zišlo sa nás tam asi okolo 50 ,dokonca prišiel aj prvý povojnový veliteľ, ktorý tomu velil od r. 1945 a pamätá si ministra obrany Čepičku, ktorý mu bol z kontrólovať previerky. Prekvapenie neskrývali aj zástupcovia z Karlovarského okruhu z toho, že sa takéhoto stretnutia zúčastnili aj bývalí vojaci zaklaďáci, mysleli tým mňa a Ľudeka. V galérií foto – stretnutie – si môžeš prezrieť nejaké fotografie. Odkrytie tabule za účasti bývalých vojakov z povolania , občianských pracovníkov, bývalých vojakov záklaďákov a verejnosti sa uskutoční v mesiaci máj /květen/. Dnes je situácia taká, že keď v 11.mesiaci doniesli ukázať ppluk. Mojžišovi ten návrh , aby mohli odliať tabuľu, tak ppluk. Mojžíš keď uvidel pri tom nápise / v ktorom sa píše, že čo to bol za vojenský útvar a je v Češtine, Nemčine, Angličtine a Ruštine / miesto jazdca na koni, jazdca na antilope tak to vrátil na prepracovanie. Momentálne máme zase problém s políciou, ktorá nám zakázala umiestniť tu tabuľu na to miesto, ktoré vybrala radnica a p. Třešňák. Samozrejme, že máme s ppluk. Mojžišom v zálohe aj iné alternatívy, tak si myslím, že do toho mája / května / to stihneme a v pohode sa tam zídeme. To je tak asi na dnes všetko , dúfam, že tým vlastne oboznámim všetkých čítajúcich tieto články , aby sa dozvedeli , ako to vlastné s tým odhalením tej tabule vyzerá.

Tak predsa som mal pravdu. Veľmi pekne ďakujem Vladimír. Prečo spomínam npor. Šaška ? Preto ,lebo v r. 1978 v lete sa začala nacvičovať spartakiáda a viedol to samozrejme mjr. Soustružník. Ja som to musel ozvučovať, takže skoro každé pracovné poobedie som mal takpovediac v prdeli, lebo som musel stále dookola púšťať spartakiádnu hudbu. Pri tom listopadovom stretnutí v Chebe som tento príbeh ppluk.Soustružníkovi spomínal a veľmi sme sa na tom zasmiali. Spomenul si na to. Pán Soustružník je ešte stále vo veľmi dobrej kondičke a je to veľmi správny chlap. Tvoj nasledovník na proviante Jirka Vrána v jeden letný deň na našu žiadosť, naordinoval na raňajky vajíčkový šalát , ktorý nechcel provianťák podpísať , ale Vrána ho nejako presvedčil. Kuchári v hornej a aj dolnej kuchyne ho urobili už deň predtým, čiže po večeri, a my sme si poriadne napchali v ten večer bruchá a ešte sme si z neho zobrali aj do kina. Lenže šalát ,nie šalát ale vajcia narobili cez noc v šaláte bordel a vojaci si ráno v pohode na ňom pochutnali. Okolo deviatej hodine som ozvučil buzerák a vojaci ktorí boli určení pre nácvik spartakiády nastúpili a začali cvičiť. Asi tak za hodinu začali vojaci odpadávať a sťahovať teplákové súpravy zo zadnej časti tela priamo na buzeráku ,lebo v tých brušných kŕčoch čo ich zasiahli sa nevládali dotiahnuť na roty. Na rotách na celom pluku to bolo podobne. Buzerák a okolie štábu bolo plné zvratkov a výkalov. Bol z toho poprask jedná radosť. Na pluk dorazili sanitky, okresní i mestskí hygienici a lekári z vedľajšej nemocnice. Proste strašný prúser. Nám samozrejme nebolo nič, lebo my sme ten šalát jedli večer čerstvý , takže vyvolenci boli zas imúnny.
Mne sa v spomienkach na ten prúser kuchyne a proviantáka v hlave stále mámilo, že v tom prúsere lietal npor. Šašek ,lenže na takého lampióna si nikto do teraz nemohol spomenúť . Až teraz , keď si na to meno spomenul tankán Ľuboš a ty si to uviedol na pravú mieru , čím si vlastne potvrdil ,že moje spomienky má neklamú a som ešte schopný niečo v tej pamäti vyhľadať.
Nácvik spartakiády sa na týždeň prerušil a ja som bol najšťastnejší na svete, lebo som zas mal voľné dni. Najnešťastnejší bol z toho vtedajší mjr. Soustružník - volali sme ho Hip-Hop, lebo vraj nestíhne nacvičiť spartakiádu do termínu. Nakoniec všetko dobre dopadlo a po týždni sa spartakiáda začala nacvičovať od rána do večera. A mne zas pribudla celodenná práca.... vtedy som tu hudbu už ani nechcel počuť , a dnes?...... dnes by som si veľmi rád pozrel vojenské vystúpenie spartakiády. Bola to jedná veľká paráda....

Jsem rád Ivane,že jsem Tě ujistil ve Tvých dohadech.Šaška jsem osobně stěhoval do jeho nového bytu nad nemocnicí,kde bydlea většina vojáků z povolání.Zažil jsem s ním,taky poslední cvičení na Doupově.

Kdo byl na vojně duben 75-77v kasárnách Ernsta Th.napište byl jsem na proviantu u kpt.Záhorského velitelem tylu pplk.Blahynka,horní kuchyni velel nprap.Vraník proviantnímu skladu nprap.Veselý dolní kuchyni kdo jiný než Jožka Biháry.Sháním skladníka Honzu Dzurinu z Orlové vyučený řezník .Vzpomínám na kuchaře Řezníčka Standu,Valentu,Vaška Heřmánka,který měl bráchu v Havířově aj.Na RTZ velel kpt.Slavík.VíťaHeinz .Na 3praporu velel kpt.Hruška velitelé rot Libra,Novák.Vzpomínám na spartakiádu v Praze rok 1975.Ozvěte se.

Vitaj medzi nami Chebáku. Ty si odyšiel a ja som nastúpil v záři 1977. Iste si prečítal čo tu píšeme , tak vieš kde som ja bol zaradený, nejdem to tu opisovať. Proviantný sklad v mojom období bol v rukách Vraníka a môžem ti povedať , že Vraník pri tohoročnom stretnutí bývalých vojakov z povolania , ktorého som sa aj ja zúčastnil, prekypoval takou energiou, že ju mohol aj rozdávať.Niečo mi vraví meno Valenta, nebol to kuchár z hornej kuchyne a išiel do civilu v r. 1978 ? Pozri si foto kuchárov, najmä tých čo su tam oblečení v civile, tých musíš poznať. Tí tiež odchádzali do civilu v r. 1978. Kpt.Slavík už nie je medzi nami. Mám naňho dobrú spomienku, na tom sylvestrovskom plese v r. 1979 bol tiež medzi tými , ktorí ma bránili aj spolu s por. Kabátom, pýsal som o tom na týchto stránkach. Po tebe to prebral asi nejaký Jirka Vrána z niekadiaľ od Jihlavy a musel to byť tvoj mladý, lebo do civilu odchádzal v záři r.1978. Nevraví ti niečo meno nadpor. Šašek, mne sa stále toto meno motá niekde pri proviante. Hodne zdravia do nového roku.
Ivan

Ahoj Ivan, npor. Šašek bol istú dobu výstrojný náčelník a jeho obľúbenou frázou bolo ¨Veď nám guľe neurežú¨

Pozdravujem ťa Luboš. Konečne ,... už som si myslel , že npor.Šašek bol len výmysel mojej fantázie. Ani Mojžiš a ani nikdo z doterajších kontaktov si na to meno nespomínal . Preto sa mi zdalo , že sa to meno motalo okolo proviantu, lebo on mal kanceláriu tam niekde nad vystrojákom. Ďíky za info,ja viem, že pri naších vzájomných stretkách si ešte toho veľa pripomenieme. O polnoci ... nezabudni zakričať LETOS.... stretko v máji v Chebe. Veliteľ tankánov - želám ti krásny a pohodový rok 2012.
Ivan

Ahoj Ivane,poručík Šašek nebyl nikdy výstrojní náčelník,ale vystřídal kpt.Záhorského na provintu ,jako proviantní náčelník.Bylo to ještě za mé éry
Záhorský byl nucený odejít z armády a na jeho místo nastoupil právě Šašek.

Šašek nebyl nikdyy výstrojní náčelník,ale proviantní.Vystřídal kpt.Záhorského v jeho funkci.

Po vydařených Vánocích nastal Silvestr. Pro nás lampasáky to znamenalo kontrolu všech prostor od kotelny až po nádržky v záchodech, zda se tam nenachází náhodou nějaký alkohol. Naše námaha však byla předem odsouzena k nezdaru. Inteligence a vynalézavost našich vojáku byla nedostižitelná.
Jako mladé poručické ucho, jsem opět dostal důvěru a tak jsem měl dozor na tankovém praporu. Všechno probíhalo v klidu, nechodil jsem po cimrách, abych vojáky moc nerušil a nepřived jim psychyckou újmu. Ten rok 1998 odcházela v dubnu do civilu 2. tr., teda kromě fasmanů, ze kterých se stávali střelci. Nenapadlo mně nic lepšího, než je jít skontrolovat na PVS akorát o půlnoci. PVS 2.tr. byla na konci chodby a za rohem. Když jsem přišel před dveře, zrovna byla v tv půlnoc, zhaslo světlo, rozlítly se dveře na PVS a kolem mně začali lítat prázdné láhve a rozbíjet se podlahu, co ještě doprovázel neskutečný řev LETOOOOOOOS. Stál jsem tam v tom čepobití a ani nedutal. Asi po dvou třech minutách se opět rozsvítilo světlo a já stál v hromadě střepů a proti mně mazáci s otevřenýma hubama, protože netušili, že tam celou dobu stojím. V tom ke mně přišel dozorčí praporu, absík, že mu volali s pluku, že k nám jede na kontrolu velitel pluku kpt. Pavelka. Během pěti minut bylo veškeré sklo uklizeno, vojáci na pokojích v pyžamech a ja jsem mohl hlási veliteli pluku, že po dobu Silvestrovskej noci se na tankovém praporu NIC ZVLÁŠTNÍHO NESTALO.

Ahoj Luboši na Silvestra 1977 1978 si dobře vzpomínám. Výkonný 3tr. Bohouš Pecina my řekl že za odměnu jsem určen jako dozorčí 3tr. Byla to docela síla.Přeji všem Tankistům z Chebu a dalším hodně zdraví v Novém roce.

Ako som už spomínal niekedy v polovici decembra 1977 som bol prevelený z prieskumnej roty na politickú skupinu, ale keď, že pri tom prevelení na politickú skupinu boli vyslyšané aj pripomienky spravodajského náčelníka mjr. Andrejsa , ktorý nemal na prieskumnej rote za mňa náhradu, tak papierovo som z prieskumnej roty bol odvelený až po zimnom vyvedení pluku, čiže niekedy začiatkom februára v r. 1978. Vtom decembri som ešte chodil aj spávať na prieskumnú rotu. Vianoce som taktiež strávil na prieskumnej rote, nakoľko za tých pár dní na politickej skupine som si ešte nenazbieral dostačujúce známosti.
Tie vianoce /prvé mimo domova / boli veru divoké. Na ten štedrý deň ráno odišli z prieskumnej roty traja polročáci ,vedení vojakom Červenkom , robiť nejaký hudobno-kultúrny program do detského domova a na pluk sa mali sa vrátiť do 16 hodiny. Lenže títo polročáci to zneužili a po ukončení kultúrneho programu pošli niekam chľastať a nevrátili sa na útvar. Vznikol z toho prúser a vojakov nemohla nájsť ani lietačka, ktorá pozostávala z veliteľa prieskumnej roty por. Porubčana a dvoch absíkoch. Na útvar asi okolo 19 hodiny dorazil veliteľ pluku kpt. Pavelka a rozkázal nastúpiť na buzerák celú prieskumnú rotu včetne mňa a museli sme po buzeráku pochodovať až kým tí traja previnilci neprídu na útvar, alebo ich nechytia. Trápenie celej roty sa skončilo okolo deviatej večer , keď previnilcov našli chľastať pri večierke, ktorá bola v tej ulici smerom k železničnej stanici a bola aj v ten štedrý večer otvorená . Vojakov doviezli na útvar, šupli ich do basy a nás poslali na rotu, kde sme nesmeli ani pozerať televízor. Po prepustení z basy tí traja previnilci dostali od suprákov dobrú nakladačku. Takže vianoce v r.1977 som prežil opravdu po vojenský – pochodovaním po buzeráku a nadávaním na celú armádu a troch vojakov .

Jak už bylo řečeno, nastoupil jsem do Chebu v roce 1977 a jako mladý poručík jsem 23.12.1977 odcházel jako poslední. Najednou jsem u brány, směrem od cesty, která vedla ke krámu uslyšel cinkání. Přímo do rukou mi padli tři vojáci od průzkumného praporu a s nimi dva plné vaky lahvového piva. Pivo jsem řádně zabavil, zavřel do kanceláře, klíč vzal sebou. Vyšel jsem před prapor a situace se opakovala. Tak jsem na své první vánoce zabavil cca 200 piv. To samozřejmě neušlo pozornosti našich drahých vojáků, kteří poslali spojku k por. Naďovi, údajně, aby se dostali k bojovému rozdělení . Jaké bylo moje a Dušanovo překvapení, když jsme po otevření kanceláře zakopávali o prázdné lahve a ještě mi volal důstojník z průzkumného praporu, že chce naspátek svoje pivo. Po důkladné revizi jsme zjistili, že za tu noc vojáci vypili 100 piv z 200, tak jsme se domluvili, že úlovek rozdělíme na půl. Tak nám ze všeho zůstalo 100 prázdných lahví od piva. Nikdo se nepřiznal, ani jsme po tom nějak nepátrali, takže Mirku Krejčí na zdraví.