ZVS ve vzpomínkách

Bylo docela krásné chebské odpoledne, nějak těsně po obědě - pokuřuju startku
a v tom křik – nástup! Celý třetí moto prapor byl nastoupen, a že mimořádka. Hledá
se ztracená pistole na naší osmé rotě - začali jsme prohledávat celý barák,
nikde nic - už chceme končit, když mi kámoš, už nevím kdo to byl, říká Jirko
vezmu tě na záda koukni do nádoby na splachování na záchodě - kouknu tam a
byla tam v igelitu. Ten blázen výkoňák si jí chtěl vzít do civilu, pak se
přiznal.
Byl jsem čtenej v rozkazu a dostal pochvalu - ale nejlepší bylo, že mě starý
pustili na černo domů.
Strachy jsem se málem posral, když jsem přeskakoval poplachovku a plížil se
nočním Chebem na rychlík ve 4.50 z Chebu do Prahy, cesta neubíhala strach z
každé kontroly, v Praze jen taktak útěk lítačce a pak hurá panťákem do
Nymburka.
V hlavě jsem měl bezva víkend - holky, diskotéka, prostě jak urvanej ze
řetězu - a co se nestane? - neuteče na černo i kámoš z Nymburka, a nehledá ho
lítačka? A já nemůžu ani vytáhnout paty z domu - takže úplně na p…!
V neděli jsem se vracel, a od Lázní Kynžvart už mě bolelo v žaludku, až zase
uslyším - příští stanice Cheb, připravte si vaše cestovní pasy pro hraniční
kontrolu. Z nádraží jsem utekl bez problémů - zastavil se u Karla na kvasnicové
a hups zpátky do uzavřeného světa zvaného VÚ 8522 kasárna Ernsta Thelmana.

Ako kaźdý vojak,tak ani ja som sa tomu nevyhnul,že som mal osobného nepriateĺa z radov vojakov z povolania. Mňa nenaháňal najviac obávaný pluk Blecha,alebo mjr. Strnád,ale obyčajný nadporučík Staňek.Bol zaradený niekde na treťom prápore a býval v armaďáku spoločne aj s por. Tyrolérom. Poručík Tyrolér bol zaradený u nás na pol. skupine a do povedomia vojakov a aj štábu vośiel ,ako veľký milovník žien,veľký prúserár a člevek ktorý si nevie ovládať svoje nervy.Spomínam to preto,že por. Tyrolér nebol obľúbený ani medzi svojimi kolegami a len preto,že bol na polityckej skupine ,tak mali pred ním jeho kolegovia určitý rešpekt a možno aj strach.
Niekedy začiatkom mojej poslednej jari, v jednu krásnu nedeĺu,práve pri odchode na vychádzku, sa za mnou na útvar dovalil mne málo známy nadpor. Staňek.Skoro príkazom mi nariadil,aby som šiel s ním do armaďáku a opravil mu gramofón,ktorý mu vraj spadol na zem.Samozrejme,že nejdem,nakoľko na žiadne typy gramafónov tu na útvare nemám náhradné súčiastky.Poćkajte do zajtra,zajtra Vám to bez problémov opravím,zaznela moja výhovorka.No Steňek bol neoblomný ,tak som mu prisľúbil,že sa većer po vychádzke u neho v armaďáku zastavím.Tak som aj urobil a niekedy večer som si u neho obzeral z devastovaný gramofón. Súdruh nadporučík, oprava tohto śrotu mi zaberie minimálne celý deň, takže zajtra mi to doneste do dielne a dám Vám to dohromady. No,po týchto mojich slovách vyšiel nadpor. Staňek s pravdou von a povedal mi ,že ten gramofón je por.Tyrolera,ktorý šiel v piatok domov a príde v pondelok,čiže zajtra a ak ten gramofón nebude do jeho príchodu opravený, tak to bude prúser. Veď nepoznáš ,aký nervák je ten Tyrolér?Podotkol Staňek.
Mne sa už samozrejme v ten nedeľný večer nechcelo nič opravovať a taktiež mi bolo jedno či bude mať z toho Staňek prúser,alebo nie ,proste som odišiel a vykašľal sa na Steňeka.Na druhý deň mi poobede doniesol do dielne gramofón už nie Stańek ,ale Tyrolér ktorý mi povedal ,že všetko čo do toho kúpim,tak mu mám dať bločky,lebo to bude platiť Staňek.Tak aj bolo a ja som ten gramofón opravoval asi týždeň a skoro vśetko som tam vymenil a aj to, ćo som nemusel,takže tá oprava vyšla v tom čase nadpor. Staňeka dosť veľa. Toto vśetko zapričinilo,že nadpor. Staňek mi to chcel odplatiť a začal si ma bližšie všímať.Pri v zájomnom stretnutí s ním,som ho musel za pochodu zdraviť,začal ma drbať ,že nosím plášť a nie uniformu a podobne.Skonćilo to tým,že som sa zaćal Staňekovi vyhýbať.

Kdo bol na vojne v Chebe,tak si pametá že v tých mojich časoch sa v meste odohrala veľká bitka medzi cigánmi a vojákmi PS.Vychádzky boli zakázané aj u nás a lietačky behali po meste každý deň.V tom čase sa pokazil televízor mjr.Orságovi,ktorý ma po službe zobral k sebe domov,aby som mu ho opravil.Dozorčiemu útvaru,ktorý v ten deň vykonával nadporučík ,ktorého meno si už nepametám,len viem ,že bol veliteľ spojárskej roty ,major Orság povedal,že ma berie k sebe opraviť televízor a že sa vrátim na útvar až keď mu ho opravím.
A mne kedy opravíš ten môj televízor Slovíku,spýtal sa ma dozorči pluku,veď už je u teba týždeň. /Ten dozorči útvaru ,veliteľ spojovacej roty mal u mňa už asi týždeň v oprave televízor,na ktorý mi nejak pri tom krátení si vojenskej služby alkoholom,neostával čas./ Súdruh nadporučík,čakám,na nejakú súčiastku a keď príde ,tak Vám to dám dohromady,takto znela moja ošuchaná výhovorka.No dobre ,skús to nejak urýchliť,odpovedal dozorčí útvaru.Samozrejme, pokúsim sa a odchádzal som s Orságom preč.
Televízor som mjr.Orságovi opravil a keďže on bol Slovák, tak sa ma vypytoval odkiaľ zo Slovenska pochádzam. Pri týchto otázkach a odpovediach sa nakoniec ukázalo,že mjr. Orság chodil s bratom môjho nevlastného otca na strednú školu a boli veľmi dobrí kamaráti. Z radosti,že má opravený televízor a aj zdôvodu,že sme si vlastne veľmi blízki ,vytiahol nejaký alkohol a začali sme si užívať.Dorobili sme sa na tri vrchy a ja taký namordovaný alkoholom som sa pobral na útvar.Cestou na útvar ma vymákol nadpor. Staňek,ktorý velil lietačke a samozrejme ,že ma takého opitého a porozpínaného zbalil a doviedol na útvar ,kde ma chcel strčiť do basy a tak sa mi pomstiť za ten neopravený gramofón.

Môžem podotknúť,že dôvod na to mal celkom dostatočný,veď som stal ledva na svojích nohách. Dozorči pluku ma samozrejme nechcel dať do basy ,nakoľko ma pustil s mjr. Orságom k nemu domov a tak vznikla na bráne medzi nimy veľká hádka. Jedine čo si z toho ako tak pametám je to, že dozorči útvaru,velitel spojárskej roty, ma dal zaviesť do mojej dieľne,aby som sa vyspal a Staňeka poslal ľudovo povedané do prdele. Asi po štyroch hodinách,som sa v dielni prebral a matne sa mi začalo vyjavovať čo sa vlastne stalo.Zašiel som na bránu za dozorčim útvaru ,kde som si to všetko oživil a samozrejme som sa mu poďakoval.
Z vďaćnosti čo pre mňa urobil dozorčí útvaru som do rána aj jemu opravil televízor a ráno som mu pošiel oznámiť,že si môže odviesť svoj televízor.To je moja pozornosť a vďaka za ten Váš včerajśok.
Uvedená udalosť o tom ,ako ma chcel Staňek zavrieť do basy ,sa veľmi rýchlo rozširila po útvare a donieslo sa to nielen mjr. Orságovi, ale aj por. Tylorelovi a aj mojím šefom. Neviem,čo sa tam všetko udialo,ale nadpor.Staňek si ma po tomto incidente prestal všímať,ale pohľady ktoré po mne hádzal pri náhodnom stretnutí ,neveštili nič dobrého.Ešte dobré ,že som odchádzal do zlatého civilu. Staňeka som po vojenčine ešte raz stretol asi o 3 roky v Prahe a chcel som ho zbiť.Staňek pre domnou ušiel a mňe v tom zabránil aj môj kamarát,ktorý bol v Prahe so mnou.Toto bolo moje posledné stretnutie s nadporučíkom Staňekom.
K uvedenému podotýkam,že major. Orság ešte dodnes žije v Chebe a veľmi sa teším na stretnutie s ním po 32 rokoch,niekedy v máji tohoto roku.

Súdruh Khening bol vojenský pridelenec na veľvyslanectve NDR v Prahe a asi 2 razy za rok prišiel navštívit náš Chebský útvar,ktorý niesol meno jeho ďaľšieho nemeckého súdruha ,súdruha Thelmana.Na príchod tejto návštevy sa naš útvar vždy velmi zodpovedne pripravoval. Naši aranžéri pracovali na plné obrátky,aby budovi a najme štáb pooblepovali vlajkami a tými nezmyselnými heslami o internacionálnom priatelstve v zbraní / freundschaft / a pod. Vojaci zas mali za úlohu zmenit vzhľad útvaru na nepoznanie,. Keď vonku začínala jeseň ,na útvare muselo byť leto a keď vonku bola zima u nás musela byť jar.Veliteľom,vojakom a celému útvaru sa to v celku aj darilo,ale pri poslednej návšteve ,čo som ja zaźil,to dopadlo úplne ináč.Príchod súdruha Kheniga voj. pridelenca ,bol nahlásený na náš útvar niekedy koncom janúra 1979.Vonku všade vládla silná zima,ale u nás na útvare sme si na počesť tak vzácnej návštevy,museli urobiť malý zázrak .Povine sme si prijali socialistický závezok a to ,že zmeníme zimu na jar.Z upratovaním a vývozom snehu sa začalo niekedy okolo stredy.Začali to basmani ku ktorým sa postupne pridal celý útvar .Vojaci pracovali nepretržite 24 hodín .Jední nonstop bojovali proti prirodnému živlu a to tak,že zametali a nahadzovali sneh na VT3S-ky ,ktoré to vyvážali niekde za mesto,druhí zas maĺovali obrúbniky a ćistili trávniky.Všetko to vyvrcholilo v nedeľu,keď v poobedňajších hodinách si to prišiel z kontrolovať sám velitel pluku. Vyzeralo to pekne. Vonku plno snehu a na našom útvare ho nebolo ani trochu. Buzerák vyzeral ako v čase nacvičovania letnej spartakiády -obrubníky boli natreté pekne na bielo a dokonca aj trávniky sa čiastočne zelenali.
Veliteľ útvaru po kompleksnej obhliadke útvaru s úplnou spokojnosťou odchádzal domov.
To spoločné želanie od vyčerpaných vojakov vtedy vyslyšal asi sám pán Boh.Bože daj ,aby tu do rána napadlo aspoň 2m snehu a ukáž tým ... ďalej sa radšej nevyjadrujem. Stalo sa.Pred polnocou začala taka metelica a tak strašne padať sneh,že ráno to vyzeralo ako na Ruskej Sibíri.Delegácia na náš útvar,kvoli nepriaznivému poćasiu. dorazila z Prahy až v poobedńajśích hodinách a ich osobné auta museli vojaci tlaćiť hore buzerákom,aby mohli dojsť ku kinosálu.Z pripravovanej honosnej oslavy a slávnostnom nástupe útvaru na hornom buzeráku sa upustilo a skončilo to len krátkymi sudružskými prejavmy v kinosále.
Z pohľadu vojakov to bolo určité zadosťućinenie za to nezmyselné a zbytočné upratovanie . No pre veliteľa útvaru ..?Neviem ,úsudok si urobte sami.

Ako som spominal,kratenie si vojenskej služby deliriom z vina robeneho z kompotovej štavy bola jedna možnost , ale bola aj druha a to poživanie benzino- liehu , ktoreho bolo na ošetrovni až,až. Kedže som bol kinoradiotechnik , tak som mal v kasarňach veľmi široky zaber ,kamaratov vystrojakov,kucharov, štabnych pisarov,kotolnikov,lapiduchov v četne lekarov a všelijake ine individua ,ktore mali všelijake možnosti. Opravoval som si u zubara Jana, samozrejme dobreho kamarata / absik , lekar z Prešova /zuby a on mi tam niečo dezinfikoval tym benzinalkoholom a ja sa ho pytam , u vas nieto čisteho liehu, a on mi opovedal, že je , ale ten sa zaraz vypije a ten čo ostane je miešany kvoli tomu , aby ho lapidusi nevypili.V tom mi prišla na um spasonosna myšlienka ,Jano, neda sa ten benzin od toho liehu nejak otdelit ? Myslim si , že je, ...a to stačilo. Jano a ja sme začali vymyšľať a vymysleli sme zariadenie . System vyparovania benzinu pozname všetci a tak sme očistu liehu postavili na tomto systeme. Vyrobili sme stojan, na stojan sme dali flašu z benzinalkoholom , do zatky na flaši sme urobili malu dierku , cez ktoru pomaly kvapkala uvedena tekutina do ešusa , ktory bol pod fľašou na variči.Varič bol zapnuty na skok č.1.Takymto prevkapkanim liehu na 3 razy a pridanim maleho množstva pomarančoveho ekstratu, sme vyrobili celkom dobry lieh , v ktorom sme ten benzin už necitili. No a to ste mali vydieť. Na ośetrovni sme zaćali s vyrobou alkoholu. Len to malo aj problem. Lapidusi urobili dve litry liehu , ktory sme zriedili s vodou a tak sme pili pomarančovu vodku.Vodka sa minula a začali sme robit ďalśiu varku.Len nikomu se nechcelo čakat na 3 prekvapkania / lebo bola slina /, tak sme to prekvapkali len raz ,pridali viac pomaranćoveho ekstratu a dorobili sme sa na 3 vrchy. Na druhy deň na obed , ked som sa prebral v kine, mi bolo ,ako keby som sa okupal v benzine ,žaludok keby mal nohy , tak ma nakope do zadku,a keď som si grgol tak som bezinom zaplavilo cele okolie. Keby som si v tom ćase grgnutia bol priložil zapalovač k ustam, tak isto vyletim do v zduchu.Ešte aj poobede sa ma moj šef mjr. Mojžis , pytal , čo som robil s benzinom. Od tych ćias začal na ošetrovni chybat lieh a hlavny doktor Novotny / volali sme ho fimoza /začal patrat kam sa asi može tratiť. Nepriśiel na to a myslel si , źe ho lapidusi piju miešany aj s tym benzinom. Na doktora kapitana Novotneho mam dobre spomienky , ak sa najde nejaky čas , tak spomenim o ňom par viet.

Pamatuje si někdo na příhodu z let 85/86 kdy se nám při přepravě tanků (tzv.kladiva) po železnici do Chebu pro které jsme byli v Novém Jičíně utrhl poslední vagon s tanky. Naštěstí jsme si tohlo za pomoci jednoho civilisty všimli a žádný "průšvih" z toho nebyl.Nedokážu si představit co by bylo kdyby to do toho vagonu napasoval další vlak?

Rudo, kdy jsi sloužil u tankánů na Zeleném vršku? já za Dřímala (85/86)a taky mám své zážitky.

Chebské hradní - a hlavně kvasnicové - po první vycházce, mě táhli do kasáren. Pak jsem se po něm tak vožral, že jsem sbalil "chebskou místní krásku" a usnul jsem s ni v parku u hřbitova, až mě probudily motory „skotů“ a já málem zaspal cvičeni na Doupově.

Kontrolu nástupu do stráže prováděl příslušný dévéťák každý den na nádvoří kasáren "Horní brána".Odtud se pak jednotlivé stráže rozcházely,(rozjížděly), na svá stanoviště!K tankánům do kasáren J.Fučíka se chodilo pěšky přes město.Jednou se stalo,že tuto jednotku vyfotil nějaký německý turista při přesunu,někde při průchodu chebským náměstím.Hoši měli zrovna pochodový tvar a nesli zbraně asi jako myslivci,vracející se z honu.Fotka vyšla v německých novinách s textem ,"Československá jednotka při přesunu do stráže".Následující den,po příslušném poprasku, byla celá tato stráž v base - i s velitelem!