ZVS ve vzpomínkách

najdou se jeste spolubojovnici na pokec neboi nasraz

Vážení spolubojovníci útvaru 8522.
S hlbokým zármutkom Vám oznamujem, že dňa 23.10.2019 nás navždy opustil náš veliteľ ppluk. Miloslav Mojžiš.
Česť jeho pamiatke.

je tu někdo, kdo sloužil v letech 1967 - 1980 ?

Zdravím Vláďo, chtělo by to aby ses rozepsal trochu podrobněji.Já osobně jsem sloužil na 2 praporu 6 rota 2čtz v roce 1969-71 jako první dubňák, velitelem roty byl ndpr. Dobrovolný, na 4 rotě velel ndpr. Šmudla,v té době byl 2 prapor vedle RTZ a spoj. roty dál byla Biháryho kuchyně, a kpt.Jalovce basa.Příští rok v dubnu to bude 50 let co jsem rukoval.

Zdravím
Sloužil jsem na ROTE jako řidič VPV pod nadpr.Kučou neboli Jojákem jeho jo kurva jo vojáci se nedá zapomenout.Doupov byl druhý domov :)

Zdravím Ivko, po dlhej dobe som zase zabrúsil na tieito stránky, vyprovokoval ma k tomu telefonát Honzy Keříka, ktorý slúžil v rokoch 78-80. Tak si znovu pripomínam chvíle a teším sa na stretnutie v máji. Nech Ti slúži zdravie v rámci možností a dúfam, že sa uvidíme.

Zdravím ťa kapitáne. Verím Ľubo, že tento rok sa tam stretneme. Zdravie slúži, len tá ruka je už taká , ako ju pokazili špičkový lekári. No vďaka enormným tréningom sa to polepšilo v tom smere, že môžem aspoň šoférovať. Zavolám, ti, pošli mi na mejl svoj telefón.

Ahoj Ľubo. Našiel som tieto stránky až teraz a na trafil na Tvoj príspevok z doby nedávnej. Bol som ako špagát v roku 1980 veliteľ 3. čaty v Tvojej rote. Mám veľa pekných spomienok na Cheb, len som sa od tej doby na krajný západ nedostal. Pozdravujem Ťa a prajem pevné zdravie

Zdravím Vás bývalí vojaci útvaru 8522. Na včerajšom stretnutí v Chebe som sa dozvedel, že vlani naše rady navždy opustil bývalý veliteľ pluku mjr. František Pavelka. Česť jeho pamiatke.

Ja som slúžil v Chebe, ale u prieskumákov. Poznal som z pluku veľa ľudí. Len som chcel dať vedieť, že na stránke Ivánky pri Nitre som našiel parté, že Peter Guzmický, váš bývalý príslušník útvaru zomrel v marci tohto roku.

Přeji všem chebským veteránům veselé vánoce, a štastný Nový rok 2018, hlavně hodně zdraví a úspěchu. P. Čipka 2 prapor 2čtz 1969-71.

Zdravím kdo sloužil se mnou ozvěte se

Slúžil som ako výkonný práporčík tretieho práporu,a hanba - neviem ktorej batérie.
Bola nedeľa ráno,ešte som neraňajkoval,pretože som si trochu pospal. V tom dobehne dozorčí batérie,jazyk až po zem.Mám sa dostaviť na generálny štáb!
Zamrazilo ma medzi lopatkami - preboha prečo?
Medzi moje nedeľné povinnosti veru nepatrilo vyskytovať sa na horúcej pôde štábu.Hodil som na seba uniformu,a šup ho na povalu.O chvíľku dozorčímu na stolíku zas a znova drnčal telefón:"Kde máte toho výkoňáka!?Mám tam prísť poňho sám!" - kričal hlas do slúchadla. Dozorčí vyvrátil oči,poslal ,,spojky,, do kuchyne,k ostatným výkoňákom,a všade kde by som sa bežne mohol nachádzať..Samozrejme ,že ma nenašli,čas bežal a ja som bol čoraz nervoznejší.
Na batériu prišiel dozorčí zo štábu,v doprovode mne neznámeho dôstojníka.
Dozorčího batérie zastavil hňed na začiatku hlásenia hláškou, že má na batérii bordel,nemá prehľad o stavoch mužstva, a nezabudol na vetu : " Ja Vás dám zavrieť!!"
Došlo mi,že na povale nemôžem sedieť až do civilu, a hoci nerád,napravil som si opasok a lodičku, a v príhodnej chvíľke som zbehol dole. Medzitým prišli na batériu ďaľší dvaja cudzí dôstojníci v doprovode ,,nášho,, spravodajského dôstojníka. ,,Spadol,, som im rovno do rany! A potom to už fičalo.Odpečatiť a otvoriť zbroják,kontrola zbraní a evidencie zbraní.Zdá sa ,že všetko sedí,a mne spadol kameň zo srdca.Ale páni dôstojníci sa ešte pohodlnejšie posadili,a kontrola bežala daľej. Pištole,guľomety a iné ich už nezaujímalo,to skontrolovali.Zamerali sa na samopaly. Porovnával sa každý samopal s evidenčným číslom samopalu v knihe zbraní. Jeden nesedel! Počet mi sedel,ale číslo tohto konkrétneho kusa nie.Mal som cudzí samopal!
A to už zo štyri mesiace. Výkoňák akejsi tankovej roty s Plzne mal v zbrojáku môj samopal.Prišiel na to náhodne pri čistení zbraní, a nahlásil to.Jeden s mojich chlapcov si samopal náhodne vymenil s tankánom na vyvedení na Doupov.
Cudzí oficieri sa výťazoslávne usmievali,kontrolovali zbrojáky všetkých jednotiek, ktoré s tankánmi na Doupove mohli prísť do kontaktu.Boh vie ktorý v poradí bol môj zbroják.
Dostal som sedem dní basy,ale pretože môj velitel batérie bol dlhodobo PN, musel som ho zastupovať a na výkon trestu nenastúpil :-)
Je jasné že kontrola netrvala hodinu,a moje prvé jedlo v ten deň bola večera.Byť výkoňákom malo aj napriek hektickému dňu aj výhody,a preto moja večera nebola tradične nedeľne suchá, ale kuchár Fekete, môj ,,mladý,, a zároveň aj kamarát mi pripravil večeru hodnú najlepšieho hotela v Chebe.

Tomu říkám literární talent! Krásná historka, ale těžko uvěřitelná. 1) Obyč. bigoš snad zapomene číslo roty, kde sloužil, ale výkoňák? Ten těžko. 2) U bigošů nejsou "baterie", ale roty. Náš 3. prapor samozřejmě nebyl výjimkou. 3) Ani totálně ožralý bigoš by si nevyměnil samopal s tankistou, a i kdyby, přišlo by se na to hned, a ne až podle čísla. Tankisti měli Sa-58 se "sklopkou", ne s pevnou pažbou jako my.

Ďakujem za pochvalu! Ale... Pravdaže sa nechcem hádať. Ale ja si fakt nepamätám číslo roty,či batérie.Prvého pol roka som strávil na Víze,aj príjmač,a potom som bol zaradený na Víze do spojčaty. Ale ktorá rota!? Neviem. Chlapci ti môžu potvrdiť,mali sme spojárske OT-64,malo vežové číslo 730, a keď sme prechádzali prvý krát bránou na Víze,videli sme ho v autoparku. Aj mená niektorých spolubojovníkov upadli do zabudnutia,niekoho si pamätám dobre,niekoho menej,k niekomu si viem priradiť aj meno. Ako výkoňáci so mnou slúžili napr. Kodym,Pribil,Houžvic. Ten ma naučil čo je to mikina.Dovtedy som nepoznal mikinu,ale len blúzu...No a po pol roku v Chebe ma poslali na výkoňácku PŠ-ku do Práslavíc pri Olomouci./číslo Práslavického útvaru,na rozdiel od Chebského 8522 si nepamätám/To preto,lebo aj lampasáci vedeli že je zle,aby výkoňáka robil mladý vojak.A tak keď som preberal výkoňácku funkciu - už nazad v Chebe,bol som už rok na vojne.Ale už som sa nevrátil na Vízo,čo mi bolo nesmierne ľúto.Áno , tankáni naozaj mali pridelené sklopky, ale ver, že základná kostra môjho príbehu je pravdivá,máličko ,,umelecky,, prifarbená. Zažil som kopec ,, neuveriteľných ,, zážitkov a príbehov ktoré mohol priniesť len vojenský život,aj preto sa o vojne tak krásne rozpráva a spomína. Zažil som aj ťažké chvíle bažanta,na to nespomínam rád,ale čas v Chebe mi viac dal ,ako vzal.

Na Houžvica si pamätám,pred civilom ho degradovali z čatára na slobodníka,ak sa mýlim opravte ma.Aj meno Kodym mi je povedomé.Raz išiel Houžvic za mnou a zavolal na mňa hele šéfe.Keď som sa otočil tak mi povedal ty si ňákej šéf nebo co?

Áno, to sa na Houžvica podobá,presne ho to vystihuje.Menom sa volal Jardo,a bol ,,moje,, číslo. Kodym bol tmavý,Standa Pribil nosil tak ako ja okuliare a obaja boli na vojne pol roka skôr ako ja.

Nie sú všetci 3 na farebnej fotke pred muničným skladom?

Jasné,že sú. Ešte som tam ja, a meno dôstojníka si nepamätám, ale bol to správny chalan.

Na toho dôstojníka si ani ja vôbec nepamätám.Ty si nt jeseň 1989?