Komentáře
Přehled komentářů
rad jsem si zavspominal tam jsem slouzil cele dva roky od 1987 az 1989
Re: vspominka
(Ivan Slovík, 22. 6. 2011 0:08)
Pozdravujem ťa Chebský spolubojovník. Máš presne o 10 rokov posunutú vojenskú službu ,ako ja. Ja som bol v Chebe v r. 1977-79 ,píšem tu nejaké pamäte , ale ja i druhí spolubojovníci by radi spoznali aj tvoje spomienky. Iste sú veĺmi zaujímavé.
Rádi by sme si ich prečítali , alebo vypočuli. Na to druhé máme toho roku jedinečnú možnosť . Môžeme sa v říjnu všetci , ktorím sa to časovo podarí ,stretnúť v Chebe ,pri odhalení pamätnej tabule našeho útvaru 8522 v miestach , kde stáli naše kasárne. Všetko dobre tebe i tvojej rodine . Ivan Slovík
Re: Re: vspominka
(Ivan Slovik, 26. 9. 2011 9:31)Pozdravujem Ťa Aleš. Ja som slúžil na hornej bráne ,útvar 8522 na politickej skupine ako opravár televiznej a rádiovej techniky. Ty si v ktorom roku plnil vlasteneckú povinosť ?
Stretávka po 32 rokoch
(Ivan Slovík, 25. 9. 2011 12:15)
Je to vážne veľmi dobrý pocit , keď sa po toľkých rokoch stretnete so svojím bývalými veliteľmi, s ktorými ste prežili určitú časť svojej krásnej a nenávratnej mladosti. Ja som mal tento rok to šťastie dvakrát. Najprv v mesiaci máj ,priamo na pamätnom mieste v Chebe so svojím priamym nadriadeným veliteľom ppluk. Mojžišom a tento týždeň s kpt. Guzmickým.
To stretnutie po toľkých rokoch , je strašne zaujímavé. V čakaní na stretnutie som si najprv v rýchlosti predstavoval čo sme všetko spoločne prežili dobré i zlé, ako sa za ten čas zmenili, čo asi mi povedia a vôbec ,ako to všetko dopadne. V Chebe to dopadlo až nad očakávanie , spomenul som to na týchto stránkach a to druhé stretnutie dopadlo taktiež na výbornú.
Už z diaľky ,podľa chôdze a jeho stále usmievajúcej tváre som spoznal prichádzajúceho bývalého kpt. Guzmického a po krátkom zvítaní , už aj padali obojstranne otázky . A pamätáš sa na to ?...... a ty si spomínaš ?........ Vieš Ivan, ta príhoda o tom pive sa mi v Chebe dokonca stala dvakrát , pokračoval bývalý kapitán ........ atď.....atď..... Času sme mali obaja málo , ale stihli sme toho dosť. Tak do skorého videnia v Chebe pri odhalení tej tabule, boli naše rozlúčkové slová , .... ešte chvíľka na spoločné foto, ktoré už Ľudek dal na stránku a stretnutie, v ktorom som zas našiel kúsok svojej krásnej a nenávratnej mladosti sa skončilo. Cestou domov v spomienkach a uvažovaní som si nahlas povedal. Mal som naozaj šťastie , že som bol na vojne v Chebe a mal som tak vynikajúcich veliteľov. Z hoda náhod ?... z autrádija vychádzajú tony Gotovej piesne, ktoré len dotváraju atmosféru , ktorú som pred chvíľou prežil -.... - spátky si dám tenhle film , kterej znám a kterej mám tolik rád..... ..ja spátky chci si ho dáááť.
Peťo Guzmický.
(Ivan Slovík, 3. 9. 2011 9:00)Ahoj Peťo. Ak sa ešte pamätáš na tú príhodu s tým pivom a policajtami, čo som tu ja napísal o tebe, tak nám to blišie opíš.
za Dřímala
(amito, 15. 2. 2011 20:04)..já taky sloužil za Dřímala pod Kašparem ...kdo také ?
Re: Re: Re: za Dřímala
(Jirka, 21. 5. 2011 16:14)....a jestlipak si pamatuješ na tu "památnou" historku (vystřílení ÚV) z konce roku 1985 z Hlavního nádraží v Praze kdy jsme jeli do Nového Jičína pro kladiva ....?
Prvá noc na útvare 8522
(Ivan Slovík, 8. 5. 2011 23:51)
Prvá vojenská noc.
Prvá noc na útvare. Na izbe zhasli svetlo. Ležím a v hlave si premietam posledné civilné kroky , ktoré smerovali do kasáreň, do útvarového kina, kde sa sústreďovali noví bažanti. Vaše meno ?,.. znela otázka , nepočujete , aký Slovík, čo to je , tu ste na vojne ,.. tak vojak Slovík , ... to už je lepšie. Vyzlečte sa , vaša adresa? . no kam Vám máme poslať ten civil ? Sprcha ,konečne ,pomaly si zmývam ten cestovný prach zo seba, rýchlo, rýchlo čo ste sa tam zabudli ?.... mám chaos, zmätok, pichnutie do zadku a ramena ma trochu preberá,... zase sa mýlim pri výslovnosti svojho mena, do prdele , zase zabúdam na hodnosť .. vchádzam na izbu , v rukách samé nové veci, všetko mi to z tých rúk padá,.... vypadnite, ako ste si dovolili vojsť na izbu , aha ,nenahlásil som sa, prebehlo mi hlavou. Toto sú komínky , vojiné ? A ako to má vyzerať?..., takto .. a už to bolo opäť na zemi . Odkiaľ si ,ty to vieš ,ako majú tie komínky vyzerať, ticho sa spytujem kolegu vedľa seba ,.. ticho tam , keď to budete mať v poriadku , tak ma zavolajte ,...zase na mňa ten vojak kričí, ...opäť rozhádzane košele.... odchádzam na toaletu ,že sa tam na chvíľku zašijem Ako si to dovoľujete odísť bez hlásenia ? Okamžite naspäť,.. nie ,že sa tam budete zašívať.....opäť robím to isté, .....
Konečne sme dostali povel ľahnúť si do postele. Nemôžem zaspať, v hlave mi víria myšlienky, čo bude zajtra, ako to zvládnem, keď som to dnes ani trochu nestíhal. Únava začína učinkovať.... Vidím, zelenú lúku za naším domom, spokojnú mamu , ktorá mi niečo dáva do ruky ,... celý pracovný kolektív sa mi do toho zamotáva, všetci a aj ja sa nad niečím náramne smejeme, tam v pozadí sedí nejaká pekná baba, chcem sa k nej nejako dostať, nedarí sa usmieva sa na mňa, je veľmi pekná, musím ju zbaliť......
Nejaký rachot a krik -
vstávať, budíček, nepočujete debili , budíček,.... čo je to s vami,.... niekto mnou silne trasie , vstávaj veď je budíček...kde som to ,kde je tá kočka prebehlo mi hlavou,.. ale som sa musel včera nadrbať alkoholom , keď neviem u ktorého kamaráta spím... vy čo snívate ?.dosnívajte, ste na vojne a nie doma .
Vtom mi to došlo ,veď ja som na vojne ,...preboha čaká ma celých 730..........
Posledná noc na útvare 8522
(Ivan Slovík, 28. 4. 2011 0:15)
Posledná noc na útvare. Chľast tiekol po schodoch, po zemi, po brade, hrudi, bruchu, bol úplne všade. V hornej kuchyni sa konala naša posledná párty. Kuchári, výstrojáci, nejakí lapidusi , pár pisárov so štábu ,kolega Krojcer a samozrejme ja. Osadenstvo ako sa patrí. Stretla sa tam celá zašivácka elita útvaru 8522.- NAPOSLEDY –
Začala sa niekedy po výdaji našej poslednej spoločnej večere. Bola to, párty, cirkus a posledný výkrik do tmy. Sám neviem čo všetko sa tam udialo. Viem ,že sme si podávali ruky, objímali sa , písali adresy, sľubovali vzájomné stretnutia v civilnom živote, do toho všetkého sme vykrikovali – zlatý civil,-opäť krik, z chladiaceho boxu vychádzal zvláštny rev, podobalo sa to skôr na paviána ,ako na niektorého z nás.................. krik, rev, prekrikovanie jeden druhého , šťastné pohľady, dookola omieľanie stále tých istých fráz o zlatom civile.
Po polnoci to začalo naberať na obrátkach. Niekto z nás vošiel do prípravného skladu kuchyne, do ruky nevine zobral balík múky,- zábava pre všetkých vykríkol- a cirkus začal. Každý to chcel skúsiť. Múka sa sypala, ako snehové vločky počas najväčšej zimnej fujavice, vystrojáci sa začali oblievať alkoholom , ako na veľkú noc a Véno semeno /už od nasledujúceho rána suprák /urobil osudovú chybu. Zasekol taniere do výťahu ,aby sa náhodou nedostali nám do rúk. Bola to vážne chyba. Mám dojem, že do rána sme to všetko zošrotovali. ... moc si z toho nepamätám, alkohol víťazí , nasleduje pár výkrikov, ticho, tma, treskot v hlave,... niekde z hĺbin počuť hudbu, niekto ma prebúdza...... Vstávaj, veď je nástup na buzeráku ,zaspíš odchod do civilu.
Sprcha ,veľmi dlhá sprcha. Najprv teplá kvôli tej múke , postupne čoraz chladnejšia, kvôli pretriezveniu. Utekám z kuchyne poza štáb do kina obliecť sa do civilu. Na buzeráku už stoja civilisti, ozvučenie funguje, môj nasledovník sa o to postaral ,... ale čo mám ja už kontrolovať , či je ozvučenie, veď ja už som civil, prebehlo mi hlavou, to je jeho problém.
Ešte raz posledná rozlúčka s vojakmi z povolania a s ružovým dokladom ,z názvom Povolavací Rozkaz odchádzam aj s kamarátmi , na vlakovú stanicu. Tak sme všetci túžobne na ten deň čakali a on je tu. Dva roky- 730-už je to za nami, prechádza mi v spomienkach mysľou, ..už sme na stanici, posledné pohľady na miesta, kde som chodil po filmy, poštu,... ktovie či tu už niekedy zablúdim , zauvažoval som, možno áno ... už prechádzame Plzeň...Praha. Ide to ako vo sne. Kraľovany ,stanica Kraľovany , vystupujem. Nasadám na autobus smerom domov. Z celého útvaru 8522 ostávame už len dvaja ja a jeden kuchár z hornej kuchyne. Námestovo, posledné stisnutie rúk s kuchárom a privítanie doma. Tak vitaj v civili....................
Zemiakový šalát
(Ivan Slovík, 30. 4. 2011 23:08)
Zemiakový šalát. Jedlo, ktoré ako príloha k bravčovému rezňu ,sa veľmi málo objavovalo na vojenskom jedálenskom lístku . V ten deň ,mám dojem, že bol nejaký št. sviatok, sa zemiakový šalát a rezeň podávali na obed. Od rána som si zabíjal čas v hornej kuchyni vykecávaním so staršími kuchármi v domienke, že si dobre napraskám brucho. Spočiatku to aj tak vyzeralo. Jedna partia vedená mladým kuchárom pracovala s mäsom a tá druha pod vedením kuchára Brlíka / volali sme ho Šimpo / varila polievku a pracovala na zemiakovom šaláte. Medzi desiatou a jedenástou to začalo v celej kuchyni rozvoniavať. Rezne sa už vyprážali , šalát sa tiež dostával do finále, mne sa už začali zbiehať sliny ,.... naozaj to vyzeralo, že si za malú chvíľku veľmi dobre pochutím. No nestalo sa. Ďalšie pokračovanie len pre silné žalúdky.
Šimpo do kancelárie kuchyne doniesol veľkú nádobu vrchovato naloženú zemiakovým šalátom a povedal: páni toto nám hádam vystačí, lebo do ostatného šalátu som prikázal pridať viacej majonézy. Smena pod vedením Vena semena práve na tom začala pracovať, poďte sa na to pozrieť. Všetci čo sme boli v kancelárii kuchyne, sme vyleteli do prípravovne sa pozrieť ,čo sa tam deje. Zlá predtucha mi preletela mysľou, ktorá sa veľmi rýchlo potvrdila pri pohľade na Véna a jeho smenu, ako vyrábajú ďalšiu majonézu do šalátu naháňaním si svojho mužského prirodzenia. Okamžite mi prišlo veľmi špatne, vybehol som z kuchyne a ani neviem ako som sa ocitol v kine na záchode, kde som si dobre pochvaľoval dávida. Vyhodil som zo žalúdka možno aj pozostatky z civilnej stravy. V ten deň som sa postil a okrem čaju, čo som si navaril ,som nedal nič iné do úst. Z kina som sa z hrôzou pozeral, aká spokojnosť vládne medzi bigošmi , ktorí odchádzajú najedení z hornej kuchyne.
Dlhé roky po uplynutí vojenskej služby som zemiakový šalát nemohol ani vidieť a ešte ani dnes ho nejako moc neobľubujem, zjem ho len doma. Na takýto darček, ktorý nám pripravil kamarát Brlík sa nedá nikdy zabudnúť.
Povolavací rozkaz
(Ivan Slovík, 20. 4. 2011 23:20)
Ten obyčajný ružový kus papiera, ktorý som trasúcimi rukami prevzal od poštára a zo zatajeným dychom som čítal miesto nástupu Cheb ,kasárna 8522. Prečítal som si to snáď päť krát možno sedem krát ,kým som si to plne uvedomil. Tak to ma tie okresné štábne krysy poslali hodne ďaleko od domova. Poriadne sa mi vypomstili za to moje vyhýbanie sa vojenskej prezenčnej služby ,prebehlo my mojou zmetenou mysľou. Republiku mám prejdenú krížom krážom ,no v Chebe som nikdy nebol. Nevadí ,nejako to zvládnem ,pomyslel som si.
A zvládol som to. Dnes by som sa vlastne mal poďakovať, tým na okresnej vojenskej správe. Veď vďaka ním som spoznal jedno veľmi pekné mesto, ostalo mi plno nezabudnuteľných zážitkov a najme mnoho priateľov. Vďaka ním som spoznal aj veľa vynikajúcich ľudí z radov vojakov z povolania, ktorých som bral v čase mojej voj.služby viac menej ako povinnosť voči niečomu. No dnes ,dnes s odstupom času ,si niektorých z nich veľmi vysoko vážim a som rád ,že som ich z poznal.
Aj na tie dva roky služby sa dnes dívam ináč. V spomienkach sa vytratilo to, čo snáď bolo v tom vojenskom čase horšie ,alebo ťažšie a na to dobré sa veľmi dobre spomína. Veď vďaka tým dvom rokom strávených v Chebe , môžem tu dnes písať vojenské zážitky.
Mnohokrát ďakujem tomu ,čo na ten ružový papier s názvom Povolavací rozkaz, napísal tú adresu Cheb –kasárna 8522.
Holičství
(specku, 13. 3. 2011 10:32)
Čekání na bufet u dolní kuchyně. Nastoupená družstva, čety i celé roty, před budovou RTZ. Většina vojáků sledovala plechové dveře a Vraníka, který se snažil celou situaci řídit.
Vedle těchto plechových dveří do jídelny, po levé straně, byly ještě jedny dveře, obyčejné, vždy zavřené a patřilo k nim i zatemněné okno. Pro mnohé vojáky to zůstala tajná komnata.
V těchto kasárnách to nebyl žádný problém, prostě někdo z kluků vyměnil zámek tak, aby měl svůj vlastní klíč a místnost tu nebyla jen tak. Původně útvarové holičství, které si ani já nepamatuji funkční, se tak změnilo v prima zašívárnu. Na bývalém pracovním pultu teď stály dvě televize, vzájemně propojené, jedna dávala obraz a druhá zvuk. Místo sedaček tu byl starý rozvrzaný gauč a křeslo. A o to ostatní, se vždycky někdo postaral.
Re: Holičství
(ivan Slovik, 10. 4. 2011 20:42)Čo sa týka tej miestnosti, / holičství /ani za mńa tam nebolo žiadne holičstvo,mám dojem ,že tam mala dolná kuchyňa nejaké haraburdie. Asi som tam raz bol,keď som kontroloval vedenie rozhlasu ,lebo v dolnej kuchyni som musel ťahať nové vedenie,nakoľko to staré niekde skratovalo.Okrem kina a mojej dielne / oprava televizorov v suteréne prvého praporu/som poznal pajzel v kotolni na prvom prápore a taktiež na VSB bola zašiváreň.
Re: Prádelna
(ivan Slovik, 10. 4. 2011 20:40)
Specku,úplne som zabudol na práćovńu,ktoré bola v suteréne prvého práporu.Pri v chode do prvého práporu sa do práčovne šlo na pravo do suterénu a do mojej dieĺne na ľavo do suterénu.Zaujímave,že mi to úplne vypadlo z hlavy.V tej práčovni tam počas môjho pôsobenia pracovala aj jedna rozvedená celkom pohľadná koćka a šla po mne ,ako cigán po údenom.Stále si vymýšľala,že jej blbne televízor....
Diky za pripomenutie.
Nalezená zbraň
(Jiří Němeček, 30. 3. 2011 20:18)
Bylo docela krásné chebské odpoledne, nějak těsně po obědě - pokuřuju startku
a v tom křik – nástup! Celý třetí moto prapor byl nastoupen, a že mimořádka. Hledá
se ztracená pistole na naší osmé rotě - začali jsme prohledávat celý barák,
nikde nic - už chceme končit, když mi kámoš, už nevím kdo to byl, říká Jirko
vezmu tě na záda koukni do nádoby na splachování na záchodě - kouknu tam a
byla tam v igelitu. Ten blázen výkoňák si jí chtěl vzít do civilu, pak se
přiznal.
Byl jsem čtenej v rozkazu a dostal pochvalu - ale nejlepší bylo, že mě starý
pustili na černo domů.
Strachy jsem se málem posral, když jsem přeskakoval poplachovku a plížil se
nočním Chebem na rychlík ve 4.50 z Chebu do Prahy, cesta neubíhala strach z
každé kontroly, v Praze jen taktak útěk lítačce a pak hurá panťákem do
Nymburka.
V hlavě jsem měl bezva víkend - holky, diskotéka, prostě jak urvanej ze
řetězu - a co se nestane? - neuteče na černo i kámoš z Nymburka, a nehledá ho
lítačka? A já nemůžu ani vytáhnout paty z domu - takže úplně na p…!
V neděli jsem se vracel, a od Lázní Kynžvart už mě bolelo v žaludku, až zase
uslyším - příští stanice Cheb, připravte si vaše cestovní pasy pro hraniční
kontrolu. Z nádraží jsem utekl bez problémů - zastavil se u Karla na kvasnicové
a hups zpátky do uzavřeného světa zvaného VÚ 8522 kasárna Ernsta Thelmana.
nadpor. Staňek I.
(ivan Slovik, 4. 4. 2011 0:54)
Ako kaźdý vojak,tak ani ja som sa tomu nevyhnul,že som mal osobného nepriateĺa z radov vojakov z povolania. Mňa nenaháňal najviac obávaný pluk Blecha,alebo mjr. Strnád,ale obyčajný nadporučík Staňek.Bol zaradený niekde na treťom prápore a býval v armaďáku spoločne aj s por. Tyrolérom. Poručík Tyrolér bol zaradený u nás na pol. skupine a do povedomia vojakov a aj štábu vośiel ,ako veľký milovník žien,veľký prúserár a člevek ktorý si nevie ovládať svoje nervy.Spomínam to preto,že por. Tyrolér nebol obľúbený ani medzi svojimi kolegami a len preto,že bol na polityckej skupine ,tak mali pred ním jeho kolegovia určitý rešpekt a možno aj strach.
Niekedy začiatkom mojej poslednej jari, v jednu krásnu nedeĺu,práve pri odchode na vychádzku, sa za mnou na útvar dovalil mne málo známy nadpor. Staňek.Skoro príkazom mi nariadil,aby som šiel s ním do armaďáku a opravil mu gramofón,ktorý mu vraj spadol na zem.Samozrejme,že nejdem,nakoľko na žiadne typy gramafónov tu na útvare nemám náhradné súčiastky.Poćkajte do zajtra,zajtra Vám to bez problémov opravím,zaznela moja výhovorka.No Steňek bol neoblomný ,tak som mu prisľúbil,že sa većer po vychádzke u neho v armaďáku zastavím.Tak som aj urobil a niekedy večer som si u neho obzeral z devastovaný gramofón. Súdruh nadporučík, oprava tohto śrotu mi zaberie minimálne celý deň, takže zajtra mi to doneste do dielne a dám Vám to dohromady. No,po týchto mojich slovách vyšiel nadpor. Staňek s pravdou von a povedal mi ,že ten gramofón je por.Tyrolera,ktorý šiel v piatok domov a príde v pondelok,čiže zajtra a ak ten gramofón nebude do jeho príchodu opravený, tak to bude prúser. Veď nepoznáš ,aký nervák je ten Tyrolér?Podotkol Staňek.
Mne sa už samozrejme v ten nedeľný večer nechcelo nič opravovať a taktiež mi bolo jedno či bude mať z toho Staňek prúser,alebo nie ,proste som odišiel a vykašľal sa na Steňeka.Na druhý deň mi poobede doniesol do dielne gramofón už nie Stańek ,ale Tyrolér ktorý mi povedal ,že všetko čo do toho kúpim,tak mu mám dať bločky,lebo to bude platiť Staňek.Tak aj bolo a ja som ten gramofón opravoval asi týždeň a skoro vśetko som tam vymenil a aj to, ćo som nemusel,takže tá oprava vyšla v tom čase nadpor. Staňeka dosť veľa. Toto vśetko zapričinilo,že nadpor. Staňek mi to chcel odplatiť a začal si ma bližšie všímať.Pri v zájomnom stretnutí s ním,som ho musel za pochodu zdraviť,začal ma drbať ,že nosím plášť a nie uniformu a podobne.Skonćilo to tým,že som sa zaćal Staňekovi vyhýbať.
nadpor. Staňek II.
(ivan Slovik, 4. 4. 2011 0:53)
Kdo bol na vojne v Chebe,tak si pametá že v tých mojich časoch sa v meste odohrala veľká bitka medzi cigánmi a vojákmi PS.Vychádzky boli zakázané aj u nás a lietačky behali po meste každý deň.V tom čase sa pokazil televízor mjr.Orságovi,ktorý ma po službe zobral k sebe domov,aby som mu ho opravil.Dozorčiemu útvaru,ktorý v ten deň vykonával nadporučík ,ktorého meno si už nepametám,len viem ,že bol veliteľ spojárskej roty ,major Orság povedal,že ma berie k sebe opraviť televízor a že sa vrátim na útvar až keď mu ho opravím.
A mne kedy opravíš ten môj televízor Slovíku,spýtal sa ma dozorči pluku,veď už je u teba týždeň. /Ten dozorči útvaru ,veliteľ spojovacej roty mal u mňa už asi týždeň v oprave televízor,na ktorý mi nejak pri tom krátení si vojenskej služby alkoholom,neostával čas./ Súdruh nadporučík,čakám,na nejakú súčiastku a keď príde ,tak Vám to dám dohromady,takto znela moja ošuchaná výhovorka.No dobre ,skús to nejak urýchliť,odpovedal dozorčí útvaru.Samozrejme, pokúsim sa a odchádzal som s Orságom preč.
Televízor som mjr.Orságovi opravil a keďže on bol Slovák, tak sa ma vypytoval odkiaľ zo Slovenska pochádzam. Pri týchto otázkach a odpovediach sa nakoniec ukázalo,že mjr. Orság chodil s bratom môjho nevlastného otca na strednú školu a boli veľmi dobrí kamaráti. Z radosti,že má opravený televízor a aj zdôvodu,že sme si vlastne veľmi blízki ,vytiahol nejaký alkohol a začali sme si užívať.Dorobili sme sa na tri vrchy a ja taký namordovaný alkoholom som sa pobral na útvar.Cestou na útvar ma vymákol nadpor. Staňek,ktorý velil lietačke a samozrejme ,že ma takého opitého a porozpínaného zbalil a doviedol na útvar ,kde ma chcel strčiť do basy a tak sa mi pomstiť za ten neopravený gramofón.
nadpor. Staňek III.
(ivan Slovik, 4. 4. 2011 0:52)
Môžem podotknúť,že dôvod na to mal celkom dostatočný,veď som stal ledva na svojích nohách. Dozorči pluku ma samozrejme nechcel dať do basy ,nakoľko ma pustil s mjr. Orságom k nemu domov a tak vznikla na bráne medzi nimy veľká hádka. Jedine čo si z toho ako tak pametám je to, že dozorči útvaru,velitel spojárskej roty, ma dal zaviesť do mojej dieľne,aby som sa vyspal a Staňeka poslal ľudovo povedané do prdele. Asi po štyroch hodinách,som sa v dielni prebral a matne sa mi začalo vyjavovať čo sa vlastne stalo.Zašiel som na bránu za dozorčim útvaru ,kde som si to všetko oživil a samozrejme som sa mu poďakoval.
Z vďaćnosti čo pre mňa urobil dozorčí útvaru som do rána aj jemu opravil televízor a ráno som mu pošiel oznámiť,že si môže odviesť svoj televízor.To je moja pozornosť a vďaka za ten Váš včerajśok.
Uvedená udalosť o tom ,ako ma chcel Staňek zavrieť do basy ,sa veľmi rýchlo rozširila po útvare a donieslo sa to nielen mjr. Orságovi, ale aj por. Tylorelovi a aj mojím šefom. Neviem,čo sa tam všetko udialo,ale nadpor.Staňek si ma po tomto incidente prestal všímať,ale pohľady ktoré po mne hádzal pri náhodnom stretnutí ,neveštili nič dobrého.Ešte dobré ,že som odchádzal do zlatého civilu. Staňeka som po vojenčine ešte raz stretol asi o 3 roky v Prahe a chcel som ho zbiť.Staňek pre domnou ušiel a mňe v tom zabránil aj môj kamarát,ktorý bol v Prahe so mnou.Toto bolo moje posledné stretnutie s nadporučíkom Staňekom.
K uvedenému podotýkam,že major. Orság ešte dodnes žije v Chebe a veľmi sa teším na stretnutie s ním po 32 rokoch,niekedy v máji tohoto roku.
vspominka
(01franta1@seznam.cz, 20. 6. 2011 16:47)