Náhledy fotografií ze složky obrázky k příhodám
Komentáře
Přehled komentářů
Sám jsem vídal v těchto létech patrolu která se táhla přez město na bojové rozdílení na horní bránu, vypadalo to jako přesun cizinecké legie přez poušť.
štafle.
(Ivan Slovík, 29. 1. 2012 22:44)
Mirko Hargaš poslal peknú spomienkovú fotografiu na prísahu, ktorá mi pripomenula jednu úsmevnú príhodu. Výzdobu a ozvučenie tribúny na prísahu sme mali na starosti my z politickej skupiny . Neviem, alebo si už nepamätám, kto zabezpečoval postavenie tribúny, len si pamätám ,že hlavný premietač Vojto Panáček mi zavolal do dieľne, aby som prišiel do kina, lebo tribúnu už postavili a mi to ideme dokončiť. Zobrali sme vozík, na ktorý sme naložili zosilnovače, predlžovačky, mikrofóny , súkno , štátny znak , proste všetky veci potrebné na vyzdobenie a ozvučenie a odviezli sme to k tribúne , ktorá bola postavená v meste pod tretím práporom. Všetci ,čiže ja, Vojto a j traja aranžéri sme sa dali do práce, keď v tom Vojto zistil, že sme zabudli pri kine štafle. Ivane skoč po štafle , sú tam obalené o kino. Ja, aj keď vtom čase som nepoznal nejakú bariéru medzi jazykom Slovenským a jazykom Českým , som nevedel čo sú to štafle. Nechcel som sa hlúpo Vojtu opýtať, že čo sú štafle, pošiel som na útvar v domienke, že niečo nájdem obalené o kino. Prišiel som ku kinu a nič zvláštneho som tam nezbadal, tak som sa vrátil naspäť do mesta k tribúne , kde som vyhlásil, že žiadne štafle som nevidel. Vojto zahundral, niečo popod nos, že kým ja som bol po tie štafle , tak oni si aj tak poradili. To má potešilo, že už nebudem musieť druhý raz ísť po tie štafle a dal som sa do práce. Po dokončení a ozvučení celej tribúny sme zbalili zosilňovače, mikrofóny ,predlžovačky a ešte nejaké drobnosti, ktoré sme tam nemohli nechať nestrážene cez noc a celá partia na čele s Vojtom sme sa vracali na útvar. Keď sme boli asi už pár metrov od kina ,zrazu ma Vojto chytil za ruku ,ukázal o kino opretý rebrík a povedal: Ivane čo si bol slepý , veď tie štafle sú opreté o kino tak , ako som ich nechal. V tom mi došlo čo sú to štafle, že je to v Slovenčine rebrík, ale nedal som to na sebe poznať, ale som duchaplne povedal. To nie možné Vojto , tu nič nebolo, to musel niekto z vojakov zobrať tie štafle ,asi ich potreboval a potom ich tu vrátil. No to je dobré , že ten zasranej bigoš ich vrátil , ináč neviem kdeby som ich našiel. To zase by sa Mojžiš rozčúlil, že by musel kúpiť nové štafle.
Od tých čias , vždy keď vidím dvojitý rebrík , tak si s úsmevom spomeniem, že to nie je rebrík , ale štafle. Aj doma som naučil manželku, že ten dvojitý maliarský rebrík má názov štafle.
VU 85 22 Cheb
(Jirucha Jan, 28. 1. 2012 21:33)Rok 82-84 starší operator 3PT. četa matně si vzpomínám na spolubojovníci Balog , Vacho, Trenda, Břunděl, Fabian, Pančík, kdo si vzpomenete napište.
Re: Re: 1975-77 8522 Cheb
(Vladimír, 22. 1. 2012 20:10)I dyž jsi mi neodpověděl na mé otázky,přeji Ti hodně dalších pěkný příspěvků,které se opravdu hezky čtou a jsou zpestřením této rubriky.Měj se hezky a ať se Ti daří.Já jsem toho za 2roky vojny prožil mnoho a určitě se v budoucnu o to podělím s Váma.
Oslavy prvého mája / května. I.
(Ivan Slovík, 14. 12. 2011 0:36)Viem , že teraz by sme mali skôr opisovať príhody, ktoré sa viažu k vianočným sviatkom, ale keď , že mám veľmi rád kontrasty, / vojna bola tiež plná kontrastov / tak si pripomeniem iné sviatky, sviatky prvomájové. Oslava prvého mája bola v tých dávnejších rokov veľmi veľká slávnosť, tie dnešné oslavy nemajú z tých bývalých honostných osláv ani len minimálny náznak. V slávnostnom sprievode mestom Cheb nesmel chýbať aj náš útvar, ktorý okrem vyzdobených alegorických vozov bol vyzbrojený aj veľkým množstvom transparentov a trikolorovými mávatkami. Výrobu transparentov / tie veľké nápisy o sviatku práce a rôznych priateľstvách/ podľa pokynov z hora ,mali na starosti naši aranžéri z politickej skupiny, ktorým šéfoval môj spolubojovník aranžér Peťo Krojcer. Tejto výroby som sa musel zúčastniť aj ja. Vymaľované transparenty boli jednoručné a dvojručné , to znamená , že ich niesol jeden , alebo dvaja vojaci. Celá výroba uvedeného propagačného materiálu trvala , tak asi 2 týždne. Hotové transparenty sa pripravili v kinosále a posledný deň pred prvým májom ich prišiel z kontrolovať Peťo Guzmický.
Oslavy prvého mája / května. II.
(Ivan Slovík, 14. 12. 2011 0:35)Množstvá a aj nápisy , všetko bolo v poriadku, len sa mu nepozdávali rúčky /držiaky / na transparentoch. Chlapci -, jeho obľúbené oslovenie nás ,- nejako to pekne nevyzerá . Transparenty sú pekné vymaľované, ale tie drevené nezafarbené držiaky , na ktorých sú tie transparenty, sa k tomu nehodia. Musíš s tým Peťo / myslel kolegu Krojcera / niečo urobiť, nejako to namaľovať , podľa mňa najlepšie na bielo. Krojcer zobral biely Latex , premaľoval jeden držiak a všetci sme sa zhodli, že to bude dobré. Lenže Krojcer vyhlásil, že nemá biely Latex v dostatočnom množstve , takže musí isť do mesta dokúpiť nejaké dve, tri plechovnice. Do mesta sme pošli s Krojcerom spolu a po zakúpeni asi troch plecháčov Latexu sme sa pošli posilniť do nejakého výčapného podniku. Ten výčapný podnik , bol vlastne ten začiatok toho o čom sa tu snažím napísať. Samozrejme , ako to spomína aj Ander z Košíc, že v karčme kurevský uteká rýchlo čas, tak aj nám ten čas nejako hrozne rýchlo ušiel a ani sme sa nenazdali a už nás vyháňali z podniku, že vraj je záverečná. Na útvar do kina sme sa dotiahli asi tak okolo polnoci ,kde nás už nikto z ostatných aranžérov nečakal a tak posilňovaný ešte nejakým doneseným alkoholom sme sa pustili my dvaja do maľovania tých nepekných držiakov. S maľovaním sme skončili niekedy nad ránom a unavení od práce a alkoholu sme ostali spať v kine na sedačkách. Ráno prvého mája , asi niekedy okolo pol siedmej si to prišiel Peťo Guzmický opäť skontrolovať a samozrejme, že nás aj pochválil , keď uvidel, že sme tie rúčky vymaľovali pekne na bielo. Pochvala trvala len do toho času, kým nechytil jeden z tých transparentov do ruky. Zamrzol mu úsmev a aj nám , keď zistil, že má celé ruky biele od toho Latexu ,nakoľko ten Latex nestihol za tých pár hodín zaschnúť. To je chlapci prúser, vy ste to kedy natierali ?? - pozrel na nás skúmavým okom – hneď aj pochopil, že ten nákup toho Latexu v tom meste sme asi nejako pretiahli, -čo budeme robiť? Mňa napadla spásonostná myšlienka, skúsme to natrieť ešte raz a to bielou acetonovou farbou , veď tá schne okamžite, možno, že to prekryje. Skúsili sme to a naozaj po niekoľkých minútach to celkom dobre zaschlo a zdalo sa , že to bude v poriadku, minimálne omnoho lepšie , ako natreté len tým Latexom. Všetci sme okamžite nabehli a začali tie držiaky premaľovávať bielou acetónkou. Stihli sme to len tak, tak ....Po skončení sprievodu a príchodu vojakov na útvar nám všetci nosiči transparentov nadávali, / ešte šťastie, že to niesli bažanti /, lebo ich ruky boli úplne biele. Nepomohla ani ta acetónova farba, ktorá zdanlivo okamžite zaschla , ale po čase sa všetká vrchná acetónka zlúpila a bolo to ešte horšie , ako keby sme to boli nechali tak. Bol z toho malý poprask , ale nakoniec to všetko dobre dopadlo. Dokonca niekto z vyšších dôstojníkov útvaru povedal , že ešte nikdy na prvého mája neniesli vojaci transparenty v bielych rukavičkách. Takže , čo k tomu povedať ? .... Peto Guzmický , pamätáš si to ?
Oprava faktov k "Môj otec"
(abrisudova, 24. 10. 2011 22:24)
Emil Brisuda nastúpil do útvaru v Chebe v r. 1959 a končil v r. 1961, ale nadsluhoval pár mesiacov kvôli nepokojom v Nemecku, Berlíne.
Mal veľmi pekné spomienky na svojich kamarátov z vojny. Rozprával nám, ako si sľubovali si, že sa budú stretávať, ale nikdy sa to nestalo. Taký je život.....
Žiškováci
(Dúbravský Miroslav, 16. 10. 2011 11:06)
Hladám spolužiakov a kamarátov z VŠJŽ Bratislava,s ktorýma som prežil prekrásne roký od roku 1962 až 65.Len veľká škoda,že ako sme sa rozišli do rôznych učilíšť sme stratili na seba kontakt.Bol by som rád,keby sa niektorý stýchto kamarátov ozval.Nech sa ozvú tý ktorý boli v 3A rote,1čate,pod velením mjr Šturca.Prosím o zaslamie kontaktu na adresu:Miroslav Dúbravský ul.Kozmonautov 21 Brezno 97701 ,alebo mailom:dubravsky28@gmail.com,alebo telefonom na čislo:0907875643.
Čate kamoši.......
Janko Mandát
(Ivan Slovík, 17. 9. 2011 17:21)
Pozdravujem ťa Janko. Minulý týždeň som bol mimo Slovenska , ale v stredu a v piatok som sa telef. zhováral s ppluk. Mojžišom , s Chebskou radnicou a najnovšie správy su také : Už som spomínal , že všetko ohľadom pamätnej tabuľe je schválené mestom a aj majiteľom nákupného strediska./ vzhľad tabule a nápis na tabuľi./ Minulý týždeň sa mestskí architekti , ktorí boli na tvare miesta, kde sa ma osadiť tabuľa, rozhodli, že tabuľu nie je dobré osadiť na tom mieste , ako navrhol ppluk. Mojžiš , ale inam a osadiť ju treba aspon v dvojmetrovej výške. Bol to len ich návrh a nie všetkých , takže v stredu sa stretnú na tvare miesta všetky zainteresované strany ,počnúc ppluk. Mojžišom, majiteľom obchodného strediska a končiac zástupcom z mestskej radnice. Na tomto stretnutí sa ma uzavrieť a dohodnúť presné miesto a osadenia pam. tabule a taktiež navrhnúť termín odhalenia pam. tabuľe, ktorý sa prebežne presúva z toho pôvodného / prvý , alebo druhý týžden řijna / na koniec mesiaca říjen. Dúfam, že tento týždeň , už budeme poznať ten osudový dátum a Ľudek ho už konečne napíše na tieto stránky. Podľa vyjadrenia radnice chcú jednoznačne tabulu odhaliť v řijnu. Takže ešte trošku trpezlivosti ......... ja sa veľmi na to stretnutie teším a želám si aby sa nás , bývalých Chebských bojovníkov v Chebe stretlo čím najviac.
Z mien , ktoré spomínaš sa mi vynára len kpt. Bareš, tie ostatné sa mi nejak vymazali. Končím so slovami - do stretnutia v Chebe.
Janko Mandát.
(Ivan Slovík, 6. 9. 2011 23:47)Ahoj Janko - Chebáku. Blíži sa nám deň velkej stretávky, kde budeme mať možnosť sa stretnúť aj s bývalými vojakmi z povolania,ktorí sú ešte medzi nami, takže tam sa aspon niekto čiastočne,niekto úplne a možno niekto nič podozvedáme o naších veliteľoch a spolubojovníkov.Deň odhalenia pamätnej tabule sa blíži a dnes to v Chebe pokročilo už k zdárnemu koncu. Na radnici bol schválený text, ktorý bude na tej tabuli a bude napísaný v Češtine, Nemčine, Anglinčitine a Ruštine. / Není tam nič moc napísané , ale vďaka i za tých pár viet / Zajtra to má na architekt všetko doladiť a budúci týždeň sa zadá výroba tej tabule. Dúfam , že ten termín toho odhalenia sa nám podari uzavrieť na buduci týždeň a malo by to byť tak, ako sme to plánovali, čiže v ten prvý ,alebo druhý týždeń října / októbra/
Re: Janko Mandát.
(Jan Mandát, 13. 9. 2011 11:43)
Ahoj Ivane, zdravím Tě z Brna, omlouvám se, že reaguji tak pozdě, ale práce, oprava chalupy atd. V Chebu jsem byl jenom krátce nakouknout z vlastenecké povinnosti. Webové stránky čtu pravidelně. Jenom tam chybí vzpomínka na živou legendu útvaru kpt. a později mjr. Hrušku - mobilizačního důstojníka. Známé pořekadlo - mjr. Hruška, dlouhá puška, federální zvěd. Já na tuto velmi svéráznou postavu vzpomínám v dobrém a s humorem. Jeho osud neznám, jestli je ještě mezi námi, ale je třeba mu také vzpomínku věnovat. Další známá figurka - velitel osmé roty 3. praporu npor. Jindřich Novák, milovník dobrého piva a jiných nápojů, mezi vojáky zákl.služby patřil k těm oblíbenějším. Náčelník štábu 1. praporu (jen pro silné povahy) kpt. Bareš, také velmi výrazná osobnost. Jinak neustále sleduji nové informace, ale termín odhalení pamětní desky stále není znám.
Zdraví Tě a všechny spolubojovníky z Chebu
Honza Mandát z Brna
Polnočná spoveď.
(Ivan Slovík, 6. 9. 2011 23:55)Peťo nevedel som , že Haxmanku vymákol gen. Vacek v autoparku. To musel byť na pluku sakra prúser. Ja som tu Haxmanku poznal,ale tá kočka čo som pústil na útvar cez sien tradíc , to bolá iná, ta bola z Prahy a Haxmanka bola Chebanka. Po kasárňach sa za mojej éry a zvlášť na tretiom prápore motalo veĺmi veĺa kočiek , ktoré velmi obľúbovali chlapcov v uniforme.
Janko Mandát
(Ivan Slovik, 4. 8. 2011 12:14)
Opätujem tvoj pozdrav Chebáku .Som velmi, veľmi rád, že my Chebáci sa začíname dávať konečne dohromady. Ty si do Chebu nastúpil obrazne povedané pár dní po mne, takže všetci velitelia boli na svojích miestach tak, ako som ich ja opustil. Jedine veliteľ pluku kpt. Pavelka vraj odišiel niekam inam, pár dni po našom odchode do civilu.Veliteľom tretieho práporu bol mjr. Šmerda, náčeľník štábu útvaru bol ešte pluk. Hejzek. zastupca mjr. Kohotek, politruk kpt. Plátenka, kuchyňa dolná - Bihári ,horna nadprap. Vranik - bol aj šéfom proviantního skladu pri hornej kuchyni. Samozrejme spomeniem ppluk.Blechu, ppluk.Strnáda, ppluk. Blahinku, mjr. Bednářa, mjr. Orsága , mjr. Tesaře , por. Kabáta , vel. roty na tretom prapore npor. Jelinka ,kpt. Jegla. por. Porubčana , mjr. Gajdoša politr. prvého práporu, no nemožem si spomenúť na velitela spojroty. Na politickej skupine bol aj ppor. Peťo Guzmický ,aj por. Tyroler ,písal som tu o nich pár riadkov . V kine premietal filmy vojak Smrek , v knihovni dráždila vojakov expertka Dana a môj následnik opravár televizorov sa volal Sloboda. Ten tam urobil riadny prúser s bateriou do tanku, mal z toho aj súd . To su spomienky a teraz podme k reálu.
Samozrejme, že keď bude už dohodnutý presný termin toho odhalenia ,tak to okamžite dáme vedieť na týchto stránkach. Budem velmi rád, keď sa čo v najväčšiom počte stretneme všetci v Chebe. Zatial predbežne je to naplánované na ten prvý , možno aj druhý týždeň řijna. Veľmi pekne ťa pozdravujhem samozrejme aj celú tvoju rodinku, uži si ešte zostatok leta a ak si s nejakým Chebákom v kontakte , tak ho informuj čo sa v Chebe pripravuje. Nazdárek v Chebe Ivan
Re: Janko Mandát
(kpt.GuzmickýV, 16. 8. 2011 22:34)Volám sa Peťo Guzmický ďakujem ti že si my iživil spominky na Cheb a naše kino ja som skončil svoju vojenskú karieru na vysokej škole v Lvove kde som predbehol dobu a predpovedal a opísal som o aaaaaaaaaaaať rokov dopradu zjednotenie nemecka a pád socielizmu bol som obvinený zo špionáže a stal som sa vyvrhelom socialistickej spoločnosti nasledoval teror a kriminál zavreli ma priamo v ZSSR dostal som 18 mesiacov natvrdo a to som mal šťastie mal som dobrý posudok z Chebu . V živote som mal ozaj šťastie a bol som prvý oficialne nezamestnaný v soc. kkrajinách. Som strašne rád že Chebáci sa ku sabe hlásia ak sa dá rád prijdem na stretnutie peterrytier@gmail.com
Re: Re: Janko Mandát
(Jan Mandát, 5. 9. 2011 23:50)
Milý Petře Guzmický, vzpomínám si na tebe, na útvaru jsi působil na politické skupině v hodnosti poručíka - rok 1981. Já jsem v té době byl ppor. zákl. sl. na 3. praporu Tvůj osud mě skutečně šokoval, co všechno bylo tehdy možné. Vzpomínám si z politické skupiny na mjr. Plátěnku, mjr. Mojžíše, mjr. Horčičku, npor. Procházku a por. Chudobu (který se nevím proč znelíbil a sundali ho do funkce politruka roty) na 1. prapor. Jaký je osud npor. Jana Procházky, který pocházel z Tišnova, ppor. Timka , který velel mojí rotě, nevíte to někdo?
Honza Mandát
Re: Re: Re: Janko Mandát
(kpt.Guzmický, 6. 9. 2011 21:39)Ahoj Janko ja o ľuďoch z Chebu neviem takmer nič , žial.Bol som strašne rád keď som objavil túto stránku mám však velký problém s identifikáciou osôb je to dôsledok sovietských praktík na vymazávanie mozgov.Ale keď vidím fotografie vytváram si mozajku spomienok ja som mal veľa fotografií ktoré som zničil za oných časov vtedy to bolo nesmierne dôležité a potrebné .Večru máš pravdu bola to velmi zaujímavá a zvláštna doba nebolo to lahké ale ja som napriek tomu šťastný človek lebo viera ma naučila odpúšťať.V Chebe som spoznal mnoho dobrých ludí a ďakujem bohu že som mal to šťastie byť jedným z vás .
Polnočná spoveď II
(Ivan Slovík, 3. 9. 2011 3:15)
Tí čumeli a neverili vlastným očiam , ako ľahko sa dostali na útvar. A teraz daj tú sľúbenú odmenu. Chalani vytiahli dve fľaše alkoholu, ja som celu návštevu včetne dámy usadil do kresiel , ktoré boli v sieni tradíc a začali sme spoločne popíjať. Dievča ktoré doviedli bolo z Prahy ,celkom pekné a splav mala tiež celkom dobrý. Po určitom čase sme sa s dámou začali navzájom spovedať, kto je kto, čo tu robí atď... Keď došlo k otázke odkiaľ som ja , tak som jej odpovedal, že som zo Slovenska z Oravy, čo ona asi nepozná. Čo ,Orava ..., poznám , akoby nie, veľmi dobré. Poznáš na Orave dedinu /XY/ ? Opýtala sa ma. / Nechcem tu písať názov tej dediny , dôvod hneď pochopíte ./ Samozrejme veď z tej dediny mám dievča, odpovedal som. A poznáš ..... povedala mi meno aj priezvisko, ktoré bolo totožné s menom sestry môjho dievčaťa. Zalapal som po vzduchu, v rýchlosti som sa posilnil alkoholom a jedným dychom som sa opýtal. Ty si bola v tej dedine? Áno odpovedala , to dievča býva na konci dediny ,na pravej strane. Jej odpoveď úplne potvrdila moju domienku ,že sa jedná o sestru môjho vtedajšieho dievčaťa a tak som sa vypytoval ďalej. Odkiaľ ju poznáš ? No a len vtedy sa mi začali otvárať oči. Porozprávala príbeh o tom ako spolu pracovali v jednom hoteli v Tatrách , no práca im nejako nevoňala a dali sa na prostitúciu. To im vynášalo lepšie. Lenže skončili za mrežami. Oná už je voľná ale ta Slovenka ešte sedí. Celá tá história mi úplne zapadala do seba , lebo sestru môjho dievčaťa som dávno nevidel a na otázku kde majú sestru som vždy dostal strohú odpoveď, že pracuje v Tatrách a tam býva u milenca. Aká je ta republika mala,... kočka si prišla privyrobiť do Chebu , pomyslel som si. Chalani zobrali kočku na rotu a mali ju tam asi 2 týždne. Pekne ju krmili a vystriedali sa na nej asi všetci bigoši na treťom prápore. Dokonca bola obšťastníť aj basmanov.
Pri najblišiom príchode domov na opušťák som zabehol aj k svojmu vtedajšiemu dievčaťu a samozrejme som sa opýtal na jej sestru. Dostal som opäť tú istú odpoveď ,že pracuje v Tatrách a aj tam býva u milenca. Minule bola doma, povedali mi. Nepovedal som im, že poznám pravdu, ale asi po troch rokoch po vojenskej službe som stretol tú sestru mojej bývalej... a veľmi som jej vyrazil dych keď som jej povedal , že ju pozdravuje z Prahy Dana, tak sa totiž volalo tá dáma z tejto príhody.
Je to vážne neuveriteľná zhoda náhod , že som sa ďaleko od domova pri vykonávaní ZVS náhodne dozvedel niečo, čo by som sa doma nebol nikdy dozvedel.
Re: Polnočná spoveď II
(kpt.Guzmický, 5. 9. 2011 23:05)
Ivo myslím že viem o čom hovoríš .Ak sa dobre pamätám povestná matka pluku sa volala Ha....ka.Táto dáma vyprodukovala nejeden problém z času na čas sa v zázname dozorného útvaru objavovala správa / počas nočnej služby som pri bežnej kontrole útvaru zahliadol polonahú ženskú /dlho sme tieto záznamy pokladali za vidiny mladých dôstojníkov až nám v jeden pekný slnečný deň velitel divízie plk Vacek urobil dôkladný záťah a okrem iného čo sa kontrolovalo bežne zvolal výzbrojného náčelníka a rozkázal otvoriť aj zapečaťené Otečká s muníciou a čuduj sa svete v jednom vozidle miesto munície ležala pekne na madracoch polonahá Ha....ka.A tak bola aj táto záhada pluku odhalená a od tej doby som o uvedenej slečne viacej nepočul.
Polnočná spoveď.I
(Ivan Slovík, 3. 9. 2011 3:16)
Spomienky na vojenské časy sa čoraz viac zabárajú do väčších hlbín mozgu, takže vydolovať niečo z tých hlbín je čoraz ťažšie a ťažšie. No sú niektoré udalosti, ktoré sa udiali vtom vojenskom čase a svojou zaujímavosťou , dokonca záhadou sú navždy a natvrdo vryté v pamäti. Takéto zaujímavosti, alebo nazvem to náhody , sa mi počas vojenskej služby stali dve. O jednej dnes napíšem.
Na našich stránkach som už spomínal o dverách , ktoré viedli zo sieni tradíc na ulicu. Tie dvere vychádzali oproti VZK , tesne pri poplachovke. Boli to dvere ,ktoré sme mi z politickej skupiny slobodne využívali na neskoré príchody, alebo odchody na útvar, donesenie alkoholu na útvar a na iné rôzne veci.
V kine sa končil zas jeden všedný jesenný deň strávený pri pive spolu s priateľmi kuchármi a vystrojákmi pozeraním západonemeckej televízie ,alebo nejakých Vincíkových kreslených rozprávok. Končilo to okolo polnoci a tak po vzájomnom zaželaní si dobrej noci sme sa všetci rozchádzali uložiť k spánku. V kine ostal spať kolega Krojcer a do premietacej kabínky sa nasáčkoval Vincík. Ja som odchádzal spať do siene tradíc, lebo absík čo mal na starosti knihovňu a spával v sieni tradíc ,bol niekde preč. Taktiež som to tu na týchto stránkach písal, že absík z politickej skupiny, čo mal na starosti knihovňu, musel prespávať v sieni tradíc a tak v tichosti ju strážiť, lebo ju nejakí vandali kedysi dávno vykradli. Keďže absíka knihovníka nebolo na útvare, tak som tam šiel spať ja. Pred odomknutím dverí do knihovňe, som si začal robiť malú potrebu a kde inde , ako o poplachovku. Pri dokončievaní si malej potreby som začul menší hluk a šramot, ktorý vychádzal z opačnej strany poplachovky. Zistil som ,že z druhej strany sa niekto chce cez poplachovku dostať na útvar, ale sa mu to nedarí. Kto je tam ,opýtal som sa . Odpoveď neprichádzala. Hneď som si pomyslel, že sa boja odpovedať, myslia si , že som lampasák. To som ja Ivan z kina , pokračoval som. Chvála bohu ozvalo sa z druhej strany , to som ja ... meno si už nepamätám, ale bol to výkoňak z tietieho práporu. Taký malý vychodniar, dobre sme sa poznali. Čo tam robíš, opýtal som sa. Chcem sa dostať do kasáreň ,som tu aj s kamarátom a mladou kočkou ,len ju nemôžeme akosi dostať cez tu bránu. Máš nejaký chľast , opýtal som sa . Chľastu máme dosť , len nám nejako pomôž. Obzri sa do ľava a choď k tým dverám , čo sú tam a ja ti ich idem otvoriť. Čo sú to za dvere , opýtal sa ma výkoňák. Nepýtaj sa a čakaj, za moment som tam. Vošiel som cez knihovňu do sieňe tradíc a otvoril som dvere tým trom nešťastníkom.
Stretávka.
(Ivan Slovík, 21. 6. 2011 23:51)
Ahoj Jirka. Odhalenie tabule sa na sto percent uskutoční v mesiaci říjen tohoto roku. V pondelok počas mojej cesty na ukrainu som sa spojil s ppluk. Mojžišom , ktorý si toho času lieči svoje klby vo Frantových kúpeľoch a veľmi sa zaradoval tej správe, že sme to aj my , bývali vojáci útvaru 8522 rozbehli na naších stránkach. Spomínal som to aj Ľudekovi, ktorý na tomto oprášení si starých vojenských spomienok ma najväčšiu zásluhu a dohodli sme sa ,že to nejak začneme koordinovane propagovať. Sami nevieme ako, každý napad sa ráta. Už som spomínal, že ppluk. Mojžišovi ,ktorý to celé vybavuje ,chýba len nejakých pár povolení, ktoré by mal do konca záři zvládnuť. Strašne mu držím prsty ,aby ten termín stihol a keby som býval bližšie ,tak by som mu šiel v tom pomôcť. Pre rýchlejšie info ti posielam mojho mejla : ivan.slovik@centrum.sk, alebo do práce : slovík@isslov.sk
Dnes som sa vrátil z U.A. a do konca týždňa som na Slovensku. Posielam tebe i tvojej rodine pekný pozdrav. Ivan Slovík
Re: Cheb - Někdy v letech 1964 - 66.
(ballák, 23. 2. 2012 14:09)