ZVS ve vzpomínkách

Prajem pekný deň pán Brož ako sa dostanem k tejto publikácii strašne ma to zaujíma ďakujem
Guzmický

Dobrý den, snažil jsem se hned odpovědět,ale asi jsem zadal špatný kontrolní kód a na stránky jsem se dostal až teď.Tak se omlouvám. Zatím mám ty epizodky pouze v elektronické podobě. Snažim se je vydat písemně, ale je to drahé.Možná se mi to podaří s pomocí příspěvku města, nebo nějakého sponzora, ale víte jaká je situace. Snad to technicky projde na těchto stránkách,zkusím po 18.5. nějakou epizodu a uvidím.Díky za zájem i za připomínky od zkušenějších, nejsem spisovatel, psal jsem to z pohlednu vojáka
v.z.s., jména vojáků a důstojníků jsou pochopitelně v ději pozměněna.
Mějte se pěkně M.Brož

Zdravím všechny "Thälmannovce". Díky M.Mojžíšovi jsem se dozvěděl adresu těchto stránek. Za letošních mrazivých zimních večerů jsem sepsal drobnou sbírku 12 humorných epizod z prostředí chebského útvaru . Pokud to půjde, začnu je postupně publikovat ke dni odhalení pamětní desky prostřednictvím těchto stránek a pokud se mi podaří sehnat nějakou korunu, možná i tiskem. Obsah teď konzultuji s M.Mojžíšem. Mějte se všichni co nejlíp.
M. Brož, 3.mspr "Vízo" a VR 1971-73.

Velké díky všem kteří se zasazují o umístnění pamětní desky v místech kde stávala chebská kasárna , kde jsem v lé tech 1964- 1966 prožil svá vojenská léta. Sám se asi odhalení pamětní desky nezůčastním k vůli zdravotnímu stavu, ale bude jistě dost těch kteří na těchto stránkách o této akci napíší a vloží fotografie. Snad to napodruhé skončí úspěchem. Všechny kdo se této akce zůčastní zdraví Pavel.

Chtěl,bych poděkovat všem,kteří se zasloužili o to co proběhne toho 18.5.2012.Jste opravdu borci a přeji si, aby účast byla co největší.Ještě jednou díky.

Dovolte mi vstoupit! Tady velitel 3. čety,4.střelecké roty, 65. morostřeleckého pluku Karla Havlíčka Borovského, četař Podpěra. V roce 1960 jsem byl velitelem vozu při přesunu do Činova. Jako záklaďákovi mě přidělili tu nejhorší šunku V3S od pluku. Ještě před Loktem jsme opravovali třikrát, vypadli z kolony a hrozila basa. Pluk objížděl Karlovy Vary oklikou. My, jediné auto, jsme je projeli oproti zákazu v naději, že to nepraskne. Prasklo! Nějaký snaživý policajt si pečlivě zapsal SPZ. Kdosi z mužstva na korbě měl totiž zastrčeno 1/2 metru točeného salámu do kalhot, mával s ním a pokřikoval na ženy, jak stálo v tom hlášení. Když jsem stál v pozoru před velitelem pluku pplk Srnkou v jeho kanceláři, všimnul jsem si, že mu cukají koutky úst. Taky z toho měl srandu. Zavřeli mě až později.

Nástup do stráže a kontrola dévéťákem probíhala na nádvoří na "horní bráně".
Stráže z jiných kasáren se tam musely pěšky nebo náklaďákem dostavit!
Jednou se stalo,že strážní oddíl,z kasáren J.Fučíka nějaký německý turista při přesunu pěšky na "horní bránu" přes chebské náměstí vyfotil!Snímek,na kterém byla skupina vojáků nedbale ustrujených,pochodující bez kázně,se zbraněma nedbale přes ramena,vyšel v německém časopise.Nápis - přesun jednotky československých vojáků.
Reakce - kontráši lítali jako bez rozumu.Oddíl byl následující den komletně v base!

Sám jsem vídal v těchto létech patrolu která se táhla přez město na bojové rozdílení na horní bránu, vypadalo to jako přesun cizinecké legie přez poušť.

Mirko Hargaš poslal peknú spomienkovú fotografiu na prísahu, ktorá mi pripomenula jednu úsmevnú príhodu. Výzdobu a ozvučenie tribúny na prísahu sme mali na starosti my z politickej skupiny . Neviem, alebo si už nepamätám, kto zabezpečoval postavenie tribúny, len si pamätám ,že hlavný premietač Vojto Panáček mi zavolal do dieľne, aby som prišiel do kina, lebo tribúnu už postavili a mi to ideme dokončiť. Zobrali sme vozík, na ktorý sme naložili zosilnovače, predlžovačky, mikrofóny , súkno , štátny znak , proste všetky veci potrebné na vyzdobenie a ozvučenie a odviezli sme to k tribúne , ktorá bola postavená v meste pod tretím práporom. Všetci ,čiže ja, Vojto a j traja aranžéri sme sa dali do práce, keď v tom Vojto zistil, že sme zabudli pri kine štafle. Ivane skoč po štafle , sú tam obalené o kino. Ja, aj keď vtom čase som nepoznal nejakú bariéru medzi jazykom Slovenským a jazykom Českým , som nevedel čo sú to štafle. Nechcel som sa hlúpo Vojtu opýtať, že čo sú štafle, pošiel som na útvar v domienke, že niečo nájdem obalené o kino. Prišiel som ku kinu a nič zvláštneho som tam nezbadal, tak som sa vrátil naspäť do mesta k tribúne , kde som vyhlásil, že žiadne štafle som nevidel. Vojto zahundral, niečo popod nos, že kým ja som bol po tie štafle , tak oni si aj tak poradili. To má potešilo, že už nebudem musieť druhý raz ísť po tie štafle a dal som sa do práce. Po dokončení a ozvučení celej tribúny sme zbalili zosilňovače, mikrofóny ,predlžovačky a ešte nejaké drobnosti, ktoré sme tam nemohli nechať nestrážene cez noc a celá partia na čele s Vojtom sme sa vracali na útvar. Keď sme boli asi už pár metrov od kina ,zrazu ma Vojto chytil za ruku ,ukázal o kino opretý rebrík a povedal: Ivane čo si bol slepý , veď tie štafle sú opreté o kino tak , ako som ich nechal. V tom mi došlo čo sú to štafle, že je to v Slovenčine rebrík, ale nedal som to na sebe poznať, ale som duchaplne povedal. To nie možné Vojto , tu nič nebolo, to musel niekto z vojakov zobrať tie štafle ,asi ich potreboval a potom ich tu vrátil. No to je dobré , že ten zasranej bigoš ich vrátil , ináč neviem kdeby som ich našiel. To zase by sa Mojžiš rozčúlil, že by musel kúpiť nové štafle.
Od tých čias , vždy keď vidím dvojitý rebrík , tak si s úsmevom spomeniem, že to nie je rebrík , ale štafle. Aj doma som naučil manželku, že ten dvojitý maliarský rebrík má názov štafle.

Rok 82-84 starší operator 3PT. četa matně si vzpomínám na spolubojovníci Balog , Vacho, Trenda, Břunděl, Fabian, Pančík, kdo si vzpomenete napište.

I dyž jsi mi neodpověděl na mé otázky,přeji Ti hodně dalších pěkný příspěvků,které se opravdu hezky čtou a jsou zpestřením této rubriky.Měj se hezky a ať se Ti daří.Já jsem toho za 2roky vojny prožil mnoho a určitě se v budoucnu o to podělím s Váma.

Viem , že teraz by sme mali skôr opisovať príhody, ktoré sa viažu k vianočným sviatkom, ale keď , že mám veľmi rád kontrasty, / vojna bola tiež plná kontrastov / tak si pripomeniem iné sviatky, sviatky prvomájové. Oslava prvého mája bola v tých dávnejších rokov veľmi veľká slávnosť, tie dnešné oslavy nemajú z tých bývalých honostných osláv ani len minimálny náznak. V slávnostnom sprievode mestom Cheb nesmel chýbať aj náš útvar, ktorý okrem vyzdobených alegorických vozov bol vyzbrojený aj veľkým množstvom transparentov a trikolorovými mávatkami. Výrobu transparentov / tie veľké nápisy o sviatku práce a rôznych priateľstvách/ podľa pokynov z hora ,mali na starosti naši aranžéri z politickej skupiny, ktorým šéfoval môj spolubojovník aranžér Peťo Krojcer. Tejto výroby som sa musel zúčastniť aj ja. Vymaľované transparenty boli jednoručné a dvojručné , to znamená , že ich niesol jeden , alebo dvaja vojaci. Celá výroba uvedeného propagačného materiálu trvala , tak asi 2 týždne. Hotové transparenty sa pripravili v kinosále a posledný deň pred prvým májom ich prišiel z kontrolovať Peťo Guzmický.

Množstvá a aj nápisy , všetko bolo v poriadku, len sa mu nepozdávali rúčky /držiaky / na transparentoch. Chlapci -, jeho obľúbené oslovenie nás ,- nejako to pekne nevyzerá . Transparenty sú pekné vymaľované, ale tie drevené nezafarbené držiaky , na ktorých sú tie transparenty, sa k tomu nehodia. Musíš s tým Peťo / myslel kolegu Krojcera / niečo urobiť, nejako to namaľovať , podľa mňa najlepšie na bielo. Krojcer zobral biely Latex , premaľoval jeden držiak a všetci sme sa zhodli, že to bude dobré. Lenže Krojcer vyhlásil, že nemá biely Latex v dostatočnom množstve , takže musí isť do mesta dokúpiť nejaké dve, tri plechovnice. Do mesta sme pošli s Krojcerom spolu a po zakúpeni asi troch plecháčov Latexu sme sa pošli posilniť do nejakého výčapného podniku. Ten výčapný podnik , bol vlastne ten začiatok toho o čom sa tu snažím napísať. Samozrejme , ako to spomína aj Ander z Košíc, že v karčme kurevský uteká rýchlo čas, tak aj nám ten čas nejako hrozne rýchlo ušiel a ani sme sa nenazdali a už nás vyháňali z podniku, že vraj je záverečná. Na útvar do kina sme sa dotiahli asi tak okolo polnoci ,kde nás už nikto z ostatných aranžérov nečakal a tak posilňovaný ešte nejakým doneseným alkoholom sme sa pustili my dvaja do maľovania tých nepekných držiakov. S maľovaním sme skončili niekedy nad ránom a unavení od práce a alkoholu sme ostali spať v kine na sedačkách. Ráno prvého mája , asi niekedy okolo pol siedmej si to prišiel Peťo Guzmický opäť skontrolovať a samozrejme, že nás aj pochválil , keď uvidel, že sme tie rúčky vymaľovali pekne na bielo. Pochvala trvala len do toho času, kým nechytil jeden z tých transparentov do ruky. Zamrzol mu úsmev a aj nám , keď zistil, že má celé ruky biele od toho Latexu ,nakoľko ten Latex nestihol za tých pár hodín zaschnúť. To je chlapci prúser, vy ste to kedy natierali ?? - pozrel na nás skúmavým okom – hneď aj pochopil, že ten nákup toho Latexu v tom meste sme asi nejako pretiahli, -čo budeme robiť? Mňa napadla spásonostná myšlienka, skúsme to natrieť ešte raz a to bielou acetonovou farbou , veď tá schne okamžite, možno, že to prekryje. Skúsili sme to a naozaj po niekoľkých minútach to celkom dobre zaschlo a zdalo sa , že to bude v poriadku, minimálne omnoho lepšie , ako natreté len tým Latexom. Všetci sme okamžite nabehli a začali tie držiaky premaľovávať bielou acetónkou. Stihli sme to len tak, tak ....Po skončení sprievodu a príchodu vojakov na útvar nám všetci nosiči transparentov nadávali, / ešte šťastie, že to niesli bažanti /, lebo ich ruky boli úplne biele. Nepomohla ani ta acetónova farba, ktorá zdanlivo okamžite zaschla , ale po čase sa všetká vrchná acetónka zlúpila a bolo to ešte horšie , ako keby sme to boli nechali tak. Bol z toho malý poprask , ale nakoniec to všetko dobre dopadlo. Dokonca niekto z vyšších dôstojníkov útvaru povedal , že ešte nikdy na prvého mája neniesli vojaci transparenty v bielych rukavičkách. Takže , čo k tomu povedať ? .... Peto Guzmický , pamätáš si to ?

Emil Brisuda nastúpil do útvaru v Chebe v r. 1959 a končil v r. 1961, ale nadsluhoval pár mesiacov kvôli nepokojom v Nemecku, Berlíne.
Mal veľmi pekné spomienky na svojich kamarátov z vojny. Rozprával nám, ako si sľubovali si, že sa budú stretávať, ale nikdy sa to nestalo. Taký je život.....

Hladám spolužiakov a kamarátov z VŠJŽ Bratislava,s ktorýma som prežil prekrásne roký od roku 1962 až 65.Len veľká škoda,že ako sme sa rozišli do rôznych učilíšť sme stratili na seba kontakt.Bol by som rád,keby sa niektorý stýchto kamarátov ozval.Nech sa ozvú tý ktorý boli v 3A rote,1čate,pod velením mjr Šturca.Prosím o zaslamie kontaktu na adresu:Miroslav Dúbravský ul.Kozmonautov 21 Brezno 97701 ,alebo mailom:dubravsky28@gmail.com,alebo telefonom na čislo:0907875643.
Čate kamoši.......

Pozdravujem ťa Janko. Minulý týždeň som bol mimo Slovenska , ale v stredu a v piatok som sa telef. zhováral s ppluk. Mojžišom , s Chebskou radnicou a najnovšie správy su také : Už som spomínal , že všetko ohľadom pamätnej tabuľe je schválené mestom a aj majiteľom nákupného strediska./ vzhľad tabule a nápis na tabuľi./ Minulý týždeň sa mestskí architekti , ktorí boli na tvare miesta, kde sa ma osadiť tabuľa, rozhodli, že tabuľu nie je dobré osadiť na tom mieste , ako navrhol ppluk. Mojžiš , ale inam a osadiť ju treba aspon v dvojmetrovej výške. Bol to len ich návrh a nie všetkých , takže v stredu sa stretnú na tvare miesta všetky zainteresované strany ,počnúc ppluk. Mojžišom, majiteľom obchodného strediska a končiac zástupcom z mestskej radnice. Na tomto stretnutí sa ma uzavrieť a dohodnúť presné miesto a osadenia pam. tabule a taktiež navrhnúť termín odhalenia pam. tabuľe, ktorý sa prebežne presúva z toho pôvodného / prvý , alebo druhý týžden řijna / na koniec mesiaca říjen. Dúfam, že tento týždeň , už budeme poznať ten osudový dátum a Ľudek ho už konečne napíše na tieto stránky. Podľa vyjadrenia radnice chcú jednoznačne tabulu odhaliť v řijnu. Takže ešte trošku trpezlivosti ......... ja sa veľmi na to stretnutie teším a želám si aby sa nás , bývalých Chebských bojovníkov v Chebe stretlo čím najviac.
Z mien , ktoré spomínaš sa mi vynára len kpt. Bareš, tie ostatné sa mi nejak vymazali. Končím so slovami - do stretnutia v Chebe.

Ahoj Janko - Chebáku. Blíži sa nám deň velkej stretávky, kde budeme mať možnosť sa stretnúť aj s bývalými vojakmi z povolania,ktorí sú ešte medzi nami, takže tam sa aspon niekto čiastočne,niekto úplne a možno niekto nič podozvedáme o naších veliteľoch a spolubojovníkov.Deň odhalenia pamätnej tabule sa blíži a dnes to v Chebe pokročilo už k zdárnemu koncu. Na radnici bol schválený text, ktorý bude na tej tabuli a bude napísaný v Češtine, Nemčine, Anglinčitine a Ruštine. / Není tam nič moc napísané , ale vďaka i za tých pár viet / Zajtra to má na architekt všetko doladiť a budúci týždeň sa zadá výroba tej tabule. Dúfam , že ten termín toho odhalenia sa nám podari uzavrieť na buduci týždeň a malo by to byť tak, ako sme to plánovali, čiže v ten prvý ,alebo druhý týždeń října / októbra/

Ahoj Ivane, zdravím Tě z Brna, omlouvám se, že reaguji tak pozdě, ale práce, oprava chalupy atd. V Chebu jsem byl jenom krátce nakouknout z vlastenecké povinnosti. Webové stránky čtu pravidelně. Jenom tam chybí vzpomínka na živou legendu útvaru kpt. a později mjr. Hrušku - mobilizačního důstojníka. Známé pořekadlo - mjr. Hruška, dlouhá puška, federální zvěd. Já na tuto velmi svéráznou postavu vzpomínám v dobrém a s humorem. Jeho osud neznám, jestli je ještě mezi námi, ale je třeba mu také vzpomínku věnovat. Další známá figurka - velitel osmé roty 3. praporu npor. Jindřich Novák, milovník dobrého piva a jiných nápojů, mezi vojáky zákl.služby patřil k těm oblíbenějším. Náčelník štábu 1. praporu (jen pro silné povahy) kpt. Bareš, také velmi výrazná osobnost. Jinak neustále sleduji nové informace, ale termín odhalení pamětní desky stále není znám.
Zdraví Tě a všechny spolubojovníky z Chebu

Honza Mandát z Brna

Peťo nevedel som , že Haxmanku vymákol gen. Vacek v autoparku. To musel byť na pluku sakra prúser. Ja som tu Haxmanku poznal,ale tá kočka čo som pústil na útvar cez sien tradíc , to bolá iná, ta bola z Prahy a Haxmanka bola Chebanka. Po kasárňach sa za mojej éry a zvlášť na tretiom prápore motalo veĺmi veĺa kočiek , ktoré velmi obľúbovali chlapcov v uniforme.

Opätujem tvoj pozdrav Chebáku .Som velmi, veľmi rád, že my Chebáci sa začíname dávať konečne dohromady. Ty si do Chebu nastúpil obrazne povedané pár dní po mne, takže všetci velitelia boli na svojích miestach tak, ako som ich ja opustil. Jedine veliteľ pluku kpt. Pavelka vraj odišiel niekam inam, pár dni po našom odchode do civilu.Veliteľom tretieho práporu bol mjr. Šmerda, náčeľník štábu útvaru bol ešte pluk. Hejzek. zastupca mjr. Kohotek, politruk kpt. Plátenka, kuchyňa dolná - Bihári ,horna nadprap. Vranik - bol aj šéfom proviantního skladu pri hornej kuchyni. Samozrejme spomeniem ppluk.Blechu, ppluk.Strnáda, ppluk. Blahinku, mjr. Bednářa, mjr. Orsága , mjr. Tesaře , por. Kabáta , vel. roty na tretom prapore npor. Jelinka ,kpt. Jegla. por. Porubčana , mjr. Gajdoša politr. prvého práporu, no nemožem si spomenúť na velitela spojroty. Na politickej skupine bol aj ppor. Peťo Guzmický ,aj por. Tyroler ,písal som tu o nich pár riadkov . V kine premietal filmy vojak Smrek , v knihovni dráždila vojakov expertka Dana a môj následnik opravár televizorov sa volal Sloboda. Ten tam urobil riadny prúser s bateriou do tanku, mal z toho aj súd . To su spomienky a teraz podme k reálu.
Samozrejme, že keď bude už dohodnutý presný termin toho odhalenia ,tak to okamžite dáme vedieť na týchto stránkach. Budem velmi rád, keď sa čo v najväčšiom počte stretneme všetci v Chebe. Zatial predbežne je to naplánované na ten prvý , možno aj druhý týždeň řijna. Veľmi pekne ťa pozdravujhem samozrejme aj celú tvoju rodinku, uži si ešte zostatok leta a ak si s nejakým Chebákom v kontakte , tak ho informuj čo sa v Chebe pripravuje. Nazdárek v Chebe Ivan