Náhledy fotografií ze složky obrázky k příhodám
Komentáře
Přehled komentářů
Ahoj . hedám kamaráda z vojny Jmenoval se Pavol Spišiak. Řidič na spojrotě 80-82 Pomuže někdo děkuji Pavel pav.ded@centrum.cz
Ohře
(Laďa, skladník proviantu, 22. 2. 2020 19:00)…. zajímal by mě osud restaurace Ohře.....
Re: Ohře
(Laďa, skladník proviantu, 4. 6. 2020 22:55)Asi jsem již moc starý vojáka na tuto restauraci si již nikdo nepamatuje.....nebo přece? ...dejte prosím info...
Re: Ohře
(Jaroslav Raffler, 26. 6. 2020 23:09)sloužil jsem v Chebu roky 1971=73 do restaurace Ohře jsme chodili na tancovačky bylo to tam pěkný a stálo to vždy za to,restarace byla zrušena co mám info zhruba před 20 roky, je tam vietnamská restarace
Re: Ohře
(Jan Vonásek, 30. 6. 2020 22:15)Tak bývalou restauraci Ohře jsem "objevil" a ve složce "Vaše fotky" je fotografie a text.
Vzpoméínka na bezejmeného kapitána...
(Laďa, skladník proviantu, 22. 2. 2020 18:35)
Narukoval jsem v říjnu 1970, měl jsem to štěstí, že jsem se po "příjimači" dostal díky tehdy podpr. Veselému do proviantního skladu.....
Moc jsem se v tom nevyznal, ale v té době byly nějaké prověrky a důstojníci byli rozděleni na ty, co jsou prověřeni a zůstanu a na ty, na které není spolehnutí a musí armádu opustit... Na štábu byl kapitán, bohužel po těch letech si jméno již nepamatuji. Ale asi dělal výplaty, protože vždy ke konci měsíce mě zavolal, že má práci na štábu a že by potřeboval něco teplého do žaludku... na PB vařiči jsem vždy dělal pochoutku, kterou nikdy neodmítl... naklepanou panenku s čerstvým chlebem.. to jsem donesl do kanceláře na štáb a již tam bylo přes spoj rotu nějaké pivko nebo sedmička červeného...
V roce 1971 tito důstojníci končili a viděl jsem okna proviantu, jak dotyčný kapitán odchází přes "buzerák" na poslední cestě, v doprovodu kapely ze spoj. roty..... pak jsem se s ním jednou setkal na nepovolené vycházce ve Františkových lázních, říkal, že si zatím užívá, údajně měli tito lidé placený rok na sehnání civilního zaměstnání... předpokládám, že to tak bylo, byl jsem dvacetiletý kluk.... potvrďte v diskuzi, zda to tak tehdy mohlo být.....
7.rota rop 88-90
(igor, 25. 12. 2019 8:02)
dnes som mal sen zo zvs,zobudil som sa so slzami v očiach,na to sa neda zabudnut,a
ešte tam bol aj naš velitel roty kpt.Mixa
Deň otvorených dverí.
(Ivan Slovík, 30. 1. 2012 18:16)
Kto si spomenie na dni otvorených dverí na našom útvare? Nebolo to v zime a ani v lete. Deň otvorených dverí nášho útvaru bol k nejakému vojenskému sviatku, buď v jarnom , alebo v jesennom období. Nepamätám si. Pamätám si len, že na buzeráku bolo vystavená vojenská technika, zopár tankov , obrnené transportéry, rádiové vozy, zo dva fuga, nejaké stratené delo a ani sám neviem čo ešte. Mám taký dojem, že aj kuchyňa uvarila guľáš a podávala ho návštevníkom. Tí návštevníci boli prevažne rodiny so svojími ratolesťami, ktoré sa radi zahrali na vojakov , v skutočnej vojenskej technike. Bolo to celkom zaujímavé a myslím si , že pre deti to boli nezabudnuteľné zážitky.
Ja som mal na starosti , ako vždycky ozvučenie buzeráku . Na spestrenie a doladenie nálady som musel prehrávať našu československú hudbu. Už ráno pred začatím mi mjr. Mojžiš naduplikoval, aby som tam nepúšťal nejaké západne skladby, lebo nepotrebuje , aby mu niekto vykrikoval, že sme zas púšťali prehnitú západnú muziku. No samozrejme súdruh major, bude len naša. Lenže to som povedal len pre to, aby mjr. Mojžíš v spokojnosti odišiel domov. Len čo sa asi okolo jedenástej hodiny povytrácala prevažná časť dôstojníckeho zboru, hneď som tam nahodil nahrávky z prvej dvadsiatky Nemeckej diskotéky . V spokojnosti som si chodil po buzeráku a počúval uznanie a pochvalu od kuchárov a vystrojákov, že mám pekné nahrávky, ktoré aj im musím nahrať. No netrvalo to dlho. Odkiaľsi zo štábu sa dovalil ppluk. Strnád, alebo Blahynka / už si presne nepamätám /a pred všetkými ma tak ľudovo povedané dodrbal, že som sa z toho nespamätal ani po skončení celej akcie. Na druhý deň to malo ďalšiu odozvu, keď si ma na ďalší podrb zavolal aj mjr. Mojžíš a aj kpt. Plátenka. Moja výhovorka, že sa mi pomiešali magnetofóne kotúče neobstála . Ešte dnes si spomínam na slová , ktoré mjr. Mojžíš vyslovoval pri nejakom mojom prúsere: Mne raz pro tebe Sloviku zavřou. / a nestalo sa, nezavreli ani mňa a ani jeho. /
Re: Deň otvorených dverí.
(Hanka, 5. 4. 2017 21:27)
A já si vzpomínám na jeden den otevřených dveří na Víze - nejspíš to byl rok 1980. Byl nádherný slunečný den, na buzeráku všelijaká vojenská technika a pokud se nepletu, bylo tam i vojenské hasičské auto (mohlo být hasičské?). Náš dvouletý synek byl ve svém živlu a zdaleka nevětší zážitek měl z toho, když ho řidič tohoto hasičského? auta vzal k sobě do kabiny a nechal ho do zapnutého mikrofonu vykřikovat, takže buzerákem se neslo: "Mami,nesměj se!".
Jo, Cheb, krásnej život...
Re: Re: Deň otvorených dverí.
(Ivan Slovík, 6. 4. 2017 9:38)
Pozdravujem Vás pani Hanka. Som nesmierne rád, že ste svojimi spomienkami o Chebu, vstúpili do našich príspevkov . Už len tá veta : Jo, Cheb, krásnej život ... , hovori za všetko. Budeme všetci radi, keď na našich stránkach budete pokračovať v odhaľovaní iste zaujímavých udalostí, či už Vašich , alebo Vašeho manžela , ktoré sa viažu na naše vojenské roky , prežité v Chebe.
Ďakujem za ďalšie príspevky a prajem Vám veľa , veľa zdravia.
Re: Re: Re: Deň otvorených dverí.
(Hanka, 6. 4. 2017 12:44)
Dobrý den, pane Ivane, tak toto jsem teda nečekala. Myslím tu odpověď. Konečně mám dostatek času a tak jsem včera do noci pročítala vzpomínky vojáků a nedalo mi si takto písemně nevzpomenout. V korespondenci je, zřejmě díky Vám, převážná většina příspěvků z doby, kdy jsme i my bydleli v Chebu (1979 -1983). Bylo milé číst a vzpomínat. Pamatuju si hodně tu zmiňovaných jmen, samozřejmě hlavně důstojníků. Ale i pár záklaďáků by se našlo. A taky házenkáři. Manžel - Michal Čulák - sloužil na Víze spolu s Radkem Fuchsem, Karlem Šorfem, Honzou Prochzkou, Vláďou Horákem - a toto byla naše parta i v soukromém životě. My, baby, jsme se setkávaly v době časté nepřítomnosti našich drahých poloviček, čas od času jsme společně vyrazili do tu už zmiňovaného baru Apolo, na zábavy a plesy v PDA, v létě na Skalku a tak. Prostě takovej pravej vojenskej život se vším všudy, ale hlavně přátelství a ... mládí.
Vzpomínek je plno a na povrch paměti teď stále a stále vyplývají další a další.
Možná se ještě připojím, ale zatím nejsem zběhlá v těchto elektronických praktikách a tak si nejsem jistá, či to svedu. Zatím se mi to daří víceméně šťastnou náhodou, ne cíleně.
Podle Vaší slovenštiny soudím, že žijete na Slovensku. Já taky. Tak se mějte hezky a ať vzkvétá konverzace a vyjde letošní chebské setkání.
Re: Re: Re: Re: Deň otvorených dverí.
(Ivan Slovík, 6. 4. 2017 18:07)
Pani Hanka, aj ja som nesmierne rád, keď nám na našu internetovú stánku pribudne človek, ktorý ma niečo spoločné s naším útvarom 8522. Zase sa objaví niečo nové, ktoré niekde v hlbinách nášho starnúceho mozgu vytiahne zabudnutú príhodu ,alebo stratenú myšlienku. Je celkom možné, že sme sa v tých časoch aj stretli , ale v tedy sme tomu nevenovali zvýšenú pozornosť. Veď na čo , keď každý sme prežívali svoj život.
Už som to tu niekde písal, , že pochádzam zo Slovenska s Oravy z obce Rabčice, ktorá je vzdialená 12 km od Oravskej priehrady. Prajem Vám ešte raz veľa zdravia a pevne verím , že sa od Vás mi všetci bývalí Chebáci dočkáme pár zaujímavých príspevkov , ktoré okrášlia naše stránky.
Re: Re: Re: Re: Re: Deň otvorených dverí.
(Hanka, 6. 4. 2017 23:03)
Pane Ivane,
několikrát jste se zmiňoval, že jste širokým vrstvám opravoval televizory. Já teď zavzpomínám na Vašeho následovníka, jistého Svobodu, už nevím jak se jmenoval jménem. V jednom Vašem příspěvku jste se o něm také zmínil. On byl vlastně první záklaďák (a možná vůbec první člověk), kterého jsem v Chebu poznala. Když jsme koncem října 1979 přišli do Chebu a zařizovali byt, zlobila nás televize a mému, jinak šikovnému manželovi se ji nedařilo zprovoznit, přivedl ho k nám. A podařilo se. A potom jsme si ještě spolu zatancovali v PDA na vojenském plese, kde – pokud se nemýlím – obsluhoval ozvučení.
Takže tohle bylo moje úplně první reálné setkání s VÚ 8522 Cheb.
Re: Re: Re: Re: Deň otvorených dverí.
(Ing. Pavel Rambousek, 11. 3. 2018 21:46)
Dovoluji si pozdravovat pana Čuláka, možná si na mne pamatuje. Byl jsem
ZVP roty v roce 1981 (2. prapor na Víze).
Re: Re: Re: Re: Re: Deň otvorených dverí.
(Ivan Slovík, 12. 3. 2018 21:53)Zdravím pán Rambousek. Podľa zaradenia ste boli vojakom z povolania. Ak môžem vedieť , od kedy ste pôsobili v Chebe. Vaše priezvisko sa mi s niečim spája. Možno , že je to len zhoda náhod. .
Re: Deň otvorených dverí.
(Miroslav Hargaš, 1. 2. 2012 17:05)Ahoj Ivko.Ak ma pamäť neklame tak deň otvorených dverí býval v oktobri na deň ČSLA.V 89 roku to bolo cez náš príjimač na Víze.Na buzeráku boli nejaké OT-64 a Ještěrky z PLB.
OZNAM.
(Ivan Slovík, 26. 2. 2018 14:49)Vážení bývalí spolubojovníci , bývalí velitelia a civilní zamestnanci. Dnes t.j. 26.2.2018. nás navždy opustil náš veliteľ, kolega i priateľ Peter Guzmický. Česť tvojej pamiatke Peter.
návštěva v Chebu
(topka Vladimír, 28. 9. 2016 20:17)
Ahoj všem co vzpomínají na službu v Chebu.
Já sloužil v Chebu v letech 1980-1982 na TOPce ,později ROTe v dílnách
a po půl roce jako rotní písař.
Moc vzpomínám na kamarády "ve zbrani" Topinka, Brázda,Halama,Plavec,Greschner,Vrla .......... a taky
Drahuš Piovarči Hybe 495 okr.Lipt.Mikuláš. Posledně jmenovaného jsem na výletě po Slovensku
našel a vzpomínání bylo super!
Letos (2016) v červenci jsem byl na výletě v Chebu, chtěl jsem se podívat co tam je nového.
Nestačil jsem se divit,tak jsem trochu jo, zapátral jo,a našel jo, Josefa Kuču. JOOOOO!
Svou misi dokládám fotografií umístěnou v rubrice "Vaše fotky".
Je to pořád borec,srandista a správnej chlap. Vím co říkám,protože toho písaře jsem dělal jemu
a npor.Šperlovi,který již není mezi námi. Také v kanceláři sídlili Dumek ,Prokop,Hanidžiar.
Takže ještě jednou zdravím všechny a budu rád pokud se někdo ozve. Díky Vladimír Bombicz, Brno
rok 1990
(zolospojar, 22. 1. 2013 14:55)Nedá mi, aby som nenapísal pár riadkov, hlavne po tom, čo som prezeral fotky a zaspomýnal som si na staré krásne časy, ktoré som strávil vo VÚ 8522. Dostal som sa tam v roku 1990 po PŠ-ke, ktorú som skončil v Prešove. Pamätám si ešte ako nám v Prešove sľubovali, že kto urobý PŠ-ku s vyznanenamím, tak má možnosť dostať sa bližšie domov. Mňa za výborné výsledky dali do Chebu k VÚ 8522. Najprv som bol z toho celý bez seba, lebo ma preradili z jedného konca tedajšej republiky na druhý koniec. Ale s odstupom času musím povedať že NIKDY SOM TO NEOĽUTOVAL, lebo prežil som takú ZVS, na ktorú budem do konca života spomínať. V Chebe som našiel moju prvú lásku, veľa dobrých kamošov a zážitky na ktoré sa nedá zabudnúť. Ako by som mohol zabudnúť na veliteľa pluku mjr. Vassa, na jeho prísnosť ktorým nahnal všetkým strach, alebo na jeho nástupcu mjr. Rybárika, ktorého podpis som pravidelne sfalšoval do vychádzkovej knihy mojich „mazákov“. Alebo na cvičenie na Doupove. Som veľmi rád, že som natrafil na túto stránku a touto cestou by som chcel pozdraviť všetkých, ktorí si ešte pamätajú na ZVS.......
Re: rok 1990
(Martin Skoda, 9. 11. 2015 11:55)V dane dobe jsem byl u velitelske cety jako motospojka. Na mjr Vasse a mjr Rybaka? Pamatuji Vasse mne jednou nechal zdravit vsechny stromy na buzeraku jelikoz jsem odflaknul pozdrav kdyz jsem sel kolem neho. Vasse mnel vrozenou authoritu. Take rad vzpominam na pdpr Prokopa. Casto jsem mu musel umit Skodovku aby mi podepsal vyjezdni rozkaz a jeho proslov Skoda ty jsi tak blbej ze ti sverili pouze dve kola je stale se mnou Martin Skoda . Facebook: Martin Skoda Harrison Hot Springs
V
(Pavel, 1. 11. 2020 18:08)