ZVS ve vzpomínkách

V spomienkach na voj. roky 1977-79, mam jednu velmi peknu spomienku na vtedajšieho plukovníka šefa kontrašov, mam taky dojem, že sa volal Andrejs. Toho sa bal nielen veliteľ pluku, ale aj plukovnik Blecha a aj moj najvižši šef- a to bol politrukom pluku. Keže som bol pred koncom nastupneho roku 1977 preveleny z prieskumnej roty na politicku skupinu, ako opravar televizorov, neskor oficialne zariadenie ako kinoradiotechnik, nastali pre mňa úplne ine vojenske časy. Možem povedať, že sa mi naskytli take možnosti o ktorych sa inym radovym vojakom mohlo len snivať. Z jednych moźnosti, ako si privyrobiť nejake večšie peniaze bolo fotenie mladych vojakov poćas prijimača. Kedže na našom pluku bolo asi 500 mladych vojakov, z toho každy chcel poslat fotku z vojny rodićom,znamym a svojmu dievčaťu, tak sa to v priemere nazbieralo na nejakych 10 fotografij na jedneho, čiže vysledna suma bolo niekde okolo 5000 fotografii, ktore sme predavali za 1Kčs. Fotoaparat bol politickej skupiny, čiže naš,fotokomoru sme mali my na starosti, takže tiež naša, papiere a chemiu sme kupili v meste za peniaze útvaru,tiež naše, a ostatne---ostatne? Už len bolo treba straviť par dni s foťákom medzi mladymi vojakmi a potom tvrde, minimalne 5,6, noci straviť spolu s mojim kolegom Krojcerom, ktory bol na politickej skupine aranžerom, pracovne vo fotokomore. Najviac si to odniesla smena z hornej kuchyne, ktora na druhy deň, vždy po našej pracovnej smene vo fotokomore, musela odpracovať nielen svoje kucharske povinosti, ale aj nam musela vyrobene fotografie davat do leštičky a roztriedit ich. To bola fuška.No dostali za to nejaky večši pridel jedla a to bolo všetko.Takyto zarobok cca: 5000 Kčs sa nam dvom zo spolubojovnikom Krojcerom podarilo zarobiť 3 krat./ Vic sa už nedalo , to by sme museli nadsluhovať. / Ten posledny , na jar 1979 sa nam stal osudnym. Aby som mohol pokračovať ďalej , musim sa vratiťk vianociam 1978, ktore som stravil na pluku, pretože v kasarňach ostala cela moja partia a na silvestra som musel byť v armaďaku, lebo tam bol koncoročny ples lampasákov a ja som bol zvukar našej útvarovej bitovej skupiny. Lenže vianoce mi prekazila strašna chripka a ja som skutočne vo veľkych horučkach asi 2 dni pred vianocami bol hospitalizovany na utvarovú ošetrovňu.

Na štedry deň , ako inač ,sa musi vždy niečo pokaziť a vtedy sa pokazil televizor u šefa kontrašov pluk. Andrejsa. Plukovnik si telefonicky overil u mojho šefa či som na pluku a keď zistil , že som tam a nie doma na opušťaku, tak išiel po mňa na útvar.To bolo asi tak okolo jednej hodiny poobede. Nikde ma nemohol najst, ani v dielni , ani v kuchyni a tak asi po dobrej hodine ma našiel na ošetrovni. Prišiel za mnou, ale ked videl v akom som hroznom stave, tak mi povedal, že chcel aby som mu opravil televizor, ale keď mam silnu horučku, tak mam ostať ležať. Len ja som s tym nesuhlasil, lebo som citil, že sa mi to niekedy može hodiť, že nevadi, ja to vydržim a ten televizor vam opravim, viem ako je to doma na vianoce bez televizora, bezvyznamne som podotkol.Plukovnik ma zaviezol na svojom autě k nemu domov a ja som sa dal do prace. Zavadu som zistil behom niekolkych minut. Lenže zavada bola veľmi problematicka a sučiastka, vysokonapeťovy transformator /vn-trafo/,nie je tak ľachko na štědrý većer zohnať a eště do maďarského televizora, ktorý mal kontraš doma.Sam mi povedal, že už s tym nič nenarobim. Ja som sa pozrel na jeho deti, ktore netrpezlivo čakali kedy im to opravim a povedal som mu asi toto. Sudruch plukovnik , Vam už tak na tom televizore nezaleži , ale deti , tie chcu vidiet ešte nejake rozpravky. Podte so mnou na utvar a ja niečo vymyslim.Vedel som, že takýto typ televizora bol na 3-ťom prapore.Vymyslel som taku schemu . Zobral som televizor s tretieho praporu, im som dal založny televizor Tesla Orava,vybral som z toho televízora vn trafo a mohli sme isť naspeť do kontraša. Kym sa to všetko udialo a ja som u kontraša dokončil opravu, tak bolo už par minut pred šiestou hodinou večer.Kontraš z velkej vďaky mi ponukol stravit štedru večeru spolu v kruhu jeho rodiny,s čim sa suhlasil.Keď ma asi okolo osmej večer odvažal na utvar, ešte raz mi nesmierne poďakoval a povedal, že kedykolvek budem niečo potrebovať , tak mam prisť za nim.

Na utvar niekedy na jar r.1979 bol ku kontrašom preveleny nejaky mlady snaživy poručik, s ruskou vysokou školou a hned sme si nepadli do oka. Moje prve stretnutie s nim nedopadlo najlepśie.Stretli sme sa na buzeraku, ked som niesol do kinosaly antenu na druhy program, vyrobenu na VSB. Začal ma drbať, že,ako to, že nesiem taku antenu , na ktoru sa daju chytat zapadonemecke programy. Či vraj viem, že to sa nesmie a možem mat z toho velke problemy. A ja som mu odpovedall, či vie kto som ja ? Ja som opravar televizorov na pluku,a do utvaroveho kina sa zakupil farebny televizor, je mojou povinostou , aby tam fungoval, a snim aj naś druhy televizny program. Ja sa o tom nebudem s vami bavit, chodte si to vybavit s mojim šefom, politrukom pluku.Musim podoktnuť, že v r. 1979 to bol prvy farebny televizor na utvare a druhy bol zakupeny do armadneho domu. Tak som si toho poručika znepriatelil, že sa začal o mňa zujimať.Ja som to mal za nejake 4 mesiace /civil/, takže som to mal po vojonesky povedane na haku. Tento poručik kdesi u vojakov vyćmuchal naše fotografie a ked zistil, že som to robil ja s kolegom Krojcrom , tak si zdanlivo myslel, že mi to teraz može zratat a ukazať , kto je tu panom.V tomto čase bol šef kontrašov pluk. Andrejs dlhodobo nemocny.Tento snaživy poručik si ma dal zavolať do ich kancelarie na vysluch. Zapnul magneťak a ukazal mi fotografie vojakov, ktory boli odfoteni pred śtabom a v zabere fotografie bolo vidiet nielen celu śtabnu budovu, ale bolo tam
vidno aj vojensky UAZ kompletne aj so poznavaciou značkou.Pytal sa ma, kto mi to dovolil fotit, kde sme urobili fotografie, kdo mi pomahal a kde som dal peniaze za vyrobene fotografie.
Odpovedal som mu, že fotografie som urobil sam bez povolenia ,nikdo mi nepomahal a peniaze som minul na nakup fotografickeho papiera a chemie potrebnej k tomu.Prerušil vyšetrovnie, vypnul nahravaci magneťak a dal si zavolat mojho kolegu, vojaka Krojcera.Ked sa dostavil vojak Krojcer, zapnul magnetak , ukazal mu fotografie a opytal sa ho to iste čo i mňa. Kolega Krojcer samozrejme že odpovedal to iste. Nikdo mi nedal povolenie, fotografie som urobil sam a peniaze som použil na nakup fotografickeho papiera a chemie k tomu.Vtej chvili vznikla patova situacia, porućik pustil z magnetofonu moju vypoveď kolegovi Krojcerovi a spytal sa kdo vlastne robil tie fitografie.Zratal nam to obom, a vyrok bol asi taky: neopravneny zisk, ktory sa vyśetrovanim presne vyćisli,fotografovanie tajneho materialu včetne bojovej techniky v priestoroch utvaru, kde je to prisne zakazane a samozrejme všetko to sa zrealizovalo bez povolenia , ćiže špionaž a velezrada. Poslal nas preč a povedal že si da zaležat , aby sa to rieśilo sudne.

Asi za pol hodiny nas oboch zavolal naš najvyši šef politruk Platenka a povedal, že to čo priniesol k veliteľovi utvaru poručik od kontrašov, je pruser, ťazko to ututlaju a čo ako, tak minimalne si to odserieme najvyšim trestom veliteľa pluku a to basa na 30 dni. Vtedy ma napadla spasonosna myšlienka a okamžite som utekal za šefom kontrašom plukovnikom Adrejsom. Ten tak, ako i ja v tie osudne vianoce ležal nemocny doma v posteli, vypoćul ma,samozrejme , že som mu povedal uplnu pravdu, obliekol sa a povedal mi, neboj sa ja si to s tym mojim podriadenym snaźivcom vybavim, nebude mi tu vyšetrovať take kraviny.Priviezol ma na utvar vo svojom Vartburgu a išiel rovno aj so mnou do svojej kancelarie a dal si zavolat toho svojho podriadeneho snaživeho prućika.Spytal sa ho, že čo ma na mňa, načo mu poručik povedal vśetko to čo som už spominal a ešte pridal, že ak to nebude velitel pluku rieśit, tak to odovzda vojenskej prokuratore. V tedy to už pluk. Andrejs nevydržal a predomnou zdrbal poručika ako posledneho vojaka , povedal mu, že len čo ukonči praceneschopnosť, da ho preveliť k ciganom do Sokolova a tam može take debiliny vyśetrováť od rana do večera a že nebude si svoju karieru budovať na par fotografiach. A na zaver dodal, tuto vojakovi Slovikovi sa ospravedlniś, a okamźite odideš k vel. utvaru a cele to daś do poriadku. Viete, ako som sa citil ked sa mi poručik kontraśov ospravedlnil? Bol som frajer a od tych čias sa mi porućik vyhybal. Aj tak na utvare sa dlho nezdržal. Asi za 2 mesiace nebolo po ňom slychu ani chyru. Nesnažil som sa dopatrat kde ho prevelili. Na druhy deň si ma dal zavolať moj šef a opa trne sa ma spytal ,čo ty maš s načelnikom kontrašov, ked sa tak teba zastal a este zdrbal aj mňa a veliteľa pluku, že chceli rieśit taku debilinu? Viete sudruh kapitan, to vam nemožem povedať, to je vojenske tajomstvo, ale budte si isty,že naše priatelstvo so šefom kontraśov sa tiahne už dosť dlho. Moj šef sa na mńa podozrivo pozrel a povedal, dobre Sloviku, že uź idete do civilu, lebo zaćal by som sa aj ja Vas bať. Toto je ta dobra spomienka na šefa kontrašov a velmi ma mrzi, že ho už nestretnem . Vlani niekedy na jar umrel a je pochovany v Chebe. Nech ti je zem ľachka plukovniku.

V čase pisania članku o čuče na ošetrovni som si nemohol spomenut na priezviska dvoch lekarov absikov. Už je to vela rokov ,/ 1977-79 /ale nakoniec sa mi to podarilo. Boli to dotor Mrvik - zubar a doktor Mudrak , ten pomahal doktorovi s povolania , ćiže kapt. Novotnemu.Obaja boli z Vychodu . Ak sa dostali na tuto stranku, tak ich pozdravujem a nech sa mi čim skor ozvu.

Ako som spominal,kratenie si vojenskej služby deliriom z vina robeneho z kompotovej štavy bola jedna možnost , ale bola aj druha a to poživanie benzino- liehu , ktoreho bolo na ošetrovni až,až. Kedže som bol kinoradiotechnik , tak som mal v kasarňach veľmi široky zaber ,kamaratov vystrojakov,kucharov, štabnych pisarov,kotolnikov,lapiduchov v četne lekarov a všelijake ine individua ,ktore mali všelijake možnosti. Opravoval som si u zubara Jana, samozrejme dobreho kamarata / absik , lekar z Prešova /zuby a on mi tam niečo dezinfikoval tym benzinalkoholom a ja sa ho pytam , u vas nieto čisteho liehu, a on mi opovedal, že je , ale ten sa zaraz vypije a ten čo ostane je miešany kvoli tomu , aby ho lapidusi nevypili.V tom mi prišla na um spasonosna myšlienka ,Jano, neda sa ten benzin od toho liehu nejak otdelit ? Myslim si , že je, ...a to stačilo. Jano a ja sme začali vymyšľať a vymysleli sme zariadenie . System vyparovania benzinu pozname všetci a tak sme očistu liehu postavili na tomto systeme. Vyrobili sme stojan, na stojan sme dali flašu z benzinalkoholom , do zatky na flaši sme urobili malu dierku , cez ktoru pomaly kvapkala uvedena tekutina do ešusa , ktory bol pod fľašou na variči.Varič bol zapnuty na skok č.1.Takymto prevkapkanim liehu na 3 razy a pridanim maleho množstva pomarančoveho ekstratu, sme vyrobili celkom dobry lieh , v ktorom sme ten benzin už necitili. No a to ste mali vydieť. Na ośetrovni sme zaćali s vyrobou alkoholu. Len to malo aj problem. Lapidusi urobili dve litry liehu , ktory sme zriedili s vodou a tak sme pili pomarančovu vodku.Vodka sa minula a začali sme robit ďalśiu varku.Len nikomu se nechcelo čakat na 3 prekvapkania / lebo bola slina /, tak sme to prekvapkali len raz ,pridali viac pomaranćoveho ekstratu a dorobili sme sa na 3 vrchy. Na druhy deň na obed , ked som sa prebral v kine, mi bolo ,ako keby som sa okupal v benzine ,žaludok keby mal nohy , tak ma nakope do zadku,a keď som si grgol tak som bezinom zaplavilo cele okolie. Keby som si v tom ćase grgnutia bol priložil zapalovač k ustam, tak isto vyletim do v zduchu.Ešte aj poobede sa ma moj šef mjr. Mojžis , pytal , čo som robil s benzinom. Od tych ćias začal na ošetrovni chybat lieh a hlavny doktor Novotny / volali sme ho fimoza /začal patrat kam sa asi može tratiť. Nepriśiel na to a myslel si , źe ho lapidusi piju miešany aj s tym benzinom. Na doktora kapitana Novotneho mam dobre spomienky , ak sa najde nejaky čas , tak spomenim o ňom par viet.

Na vyrobu vina z kompotovej štavy si velmi dobre spominam. Kedže som sa kamaratil s kucharmi hornej kuchynie , tak spolu sme čuco vyrabali vo velkom. Chudaci vojaci, pri odbere kompotu ,prilohy k jedlu , dostali len par sliviek ,alebo nejakeho ovocia,lebo šťavu bolo treba do vyroby. Ja som kupoval kvasinky a čučo ktore vykvasilo asi tak za 10 dni sa celkom dalo piť.Na druhy deň nielenže z neho bolela hlava , žaludok, ale mal som z neho take okno,čo okno , vykladna skriň to bola,že tym vykladom som mohol presklit cely Cheb.No hlavne bolo to , že 2 dni z vojenskej služby boli zas preč. Jeden keď sme zťahovali vino a druhy keď som si vyrovnaval hladinu.V r. 1977-79 bolo v proviantnom sklade velmi malo kompotov -dia - a my sme nemali vinarske skusenosti, čo malo za pričinu jednu usmevnu prihodu . V hornej kuchyni bol spravca kuchyne vojak Venca,ktoreho sme volali Veno - Semeno, lebo pri každej možnej samote si vybijal svoju seksualnu napetost. On mal na starosti zlievat kompotovu štavu a kvasiť Čučo. Raz , keď už bolo čučo pripravene na sťahovanie, čiže, po večeri sme si cela partia sadli k poživani toho burčaku a začala pijatika..... pijeme ,pijeme a ja i ostatni som už toho mal v sebe asi tak 3 litre , plny žaludok,už nebolo kde nalievať a v hlave nič , tak sme začali skumat prečo to neučinkuje . Vtedy z Vena semena vyliezlo , že to asi bude tym , že to vino robil z dia kompotov. Samozrejme,ty blb, bola naša odpoveď a Vena sme nakopali do zadku ,ale čo ďalej? Nebolo inej možnosti , len ja som musel za spoločne vyzberane peniaze isť do mesta nakupiť vina ,aby sme mohli mať delirium čo sme si už naplanovali.Čo už s načatym večerom .Ja som mal tu možnosť , že som mal stabilnu služobnu priepusku do mesta od 5 hod. rano do 22 hod. večer ,ale mal som aj inu moznost opustit kasrne, a to cez knihovnu , odkial boli dvere na ulicu, smerom k v-zetke. /jedalen pre voj. spovolania. /

Už je to dlouho a člověk hodně zapomene.Ale Pičák a rvačky s bigošema to mám v hlavě pořád.Na to se nedá zapomenout:)))Tankán 83-85

Putyka jak má být i když z 90% se Pičák bral jako aréna pro malé ale i velké bitky věčných rivalů - Průzkumáků a nás tankánů :-) 84-86